o čase

V inak prevažne oportunistickej relácii Š.Chrappu si dnes /nedeľa, 5.2./ vynikajúci slovenský katolícky kňaz, devínsky farár Mons. M. Gavenda spomenul na najväčšiu slovenskú cirkevnú osobnosť druhej polovice 20.storočia a začiatku 21.storočia -na kardinála Jána Chryzostoma Korca. Na veľkého slovenského národovca, cirkevného činiteľa a duchovného otca obnovy slovenskej štátnosti. Aj keď v prípade SRo išlo asi zase len o nechcenú náhodu, spomínanie Mons. Gavendu na otca kardinála Korca bola i tak milá udalosť. Bol to balzam na dušu každého súčasnosťou tak uboleného slovenského katolíka. Nech je akokoľvek, SRo zato patrí poďakovanie /a to napriek odpornej anglickej popíkovej šikane akéhosi hudobného redaktora/.

Mons. Gavenda je odvážny človek. nebojí sa veci pomenovať správnymi slovami. A tak otvorene hovorí o tom, že výročie narodenia kardinála Korca nie je dnes na Slovensku dńom spomínania ale jedným z ´dalších dní zabúdania. Zabúdania na -ako je u nás dobrým zvykom, na veľké národnobuditeľské vlastenecké osobnosti. Duchovný odkaz kardinála Korca je príkladom toho, ako sa dnes bagatelizuje, ba priam bojkotuje každý, kto v minulosti bojoval nielen za Boha a za národ, proti vulgárnemu komunistickému materializmu a genocídnemu „proletárskemu“ internacionalizmu ale aj proti chrapúnskemu konzumnému kapitalistickému spôsobu života.

Kardinál Korec bol kňaz-národovec, ktorý bol celý život prenasledovaný: najprv pražským ateistickým boľševizmom, potom pročechoslováckym liberálnym multikulti euroatlantizmom. Kardinál Korec bol človekom vysokej erudície. Veľa písal ale najmä čítal a študoval. Mal vynikajúcu pamäť, dokonale si ju cibril štúdiom cirkevných a svetských dejín Slovákov. A popri tom sledoval aj spoločenské a politické dianie okolo seba. Nielen do 1989 ale aj po ňom. Preto dokázal, na rozdiel od svojich spolubojovníkov z býv. tajnej cirkvi vytušiť historické korene emancipačných snáh Slovákov a preto pracoval na tom, aby slovenská r.k.c. tak ako v minulosti aj v rokoch po 1989 podporovala tieto bohumilé túžby slovenského národa.

Mnohí z jeho okolia nemali naštudované, nedokázali sa na národný pohyb pozrieť z historickej perspektívy, z dejinného nadhľadu – všetko dianie v SR po 1989 videli iba očami dovtedajšieho zápasu kresťanstva s boľševickým ateizmom. Každý národný pohyb za účasti širších más a nielen úzko cirkevných štruktúr videli ako podozrivý, div že nie kryptokomunistický. A v kardinálovi Korcovi, ktorý v národnom pohybe po 1989 videl odveký prirodzený vývoj kresťanských Slovákov k vlastnej národnej emancipácii identifikovali div že nie zradcu a kolaboranta s „komunistom“ Mečiarom či „komunistom“ Ficom. Ku skuto´čnému nebezpečenstvu pre slovenský katolicizmus – ku vulgárnemu zbohatlíckemu kapitalizmu a plytkému masovému konzumizmu však boli slepí a hluchí.

V boji proti národno-kresťanskému pohybu a de facto aj proti svojmu bývalému otcovi biskupovi Korcovi sa neváhali spojiť s liberálnymi extrémistami, nenávidiacimi nielen všetko slovenské a vlastenecké ale aj všetko katolícke a kresťanské. Korec po 1989 odmietol byť tvárou síce kresťanského ale zároveň čechoslovakistického protiemancipačného KDH. Snažil sa oslovovať nielen tzv. explicitne kresťanské strany ale aj strany národné a sociálne orientované. Najmä ak im široké nota bene kresťanské a katolícke slovenské masy dali svoj hlas a oni sa stali demokraticky zvolenými vládnucimi stranami /HZDS, SNS, Smer …/.

Historický nadhľad, vlastenecká objektívnosť, národná nestrannosť sa v časoch boja proti mečiarizmu a neskôr ficizmu stala pre kardinála Korca osudovou. Na konci jeho života no najmä po jeho smrti. Korec sa stal symbolom spolupráce nitrianskej katolíckej cirkvi s „birmovanými topoľčianskymi komunistami“. Ó koľká je to len hlúposť v hlavách tých, čo s takýmto klišé prichádzajú. Koľká je v tom ich klišé nevzdelanosť, neschopnosť prieniku do podstaty kresťanstva. Miesto katolíckej otvorenosti voči širokým masám slovenského ľudu /v ktorých bol boj za sociálnu a národnú spravodlivosť bojom za boží poriadok na Zemi/ u nich na večné veky kresťanskosť zamrzla v podobe tajného učenia malých tajných, podzemných siekt, vzťahovačných voči akýmkoľvek sociálnym nedajbože socialistickým učeniam, paranoidných voči tým, čo z duchovného väzenia sektárskej výlučnosti hľadali cestu von, smerom k širokým národným zástupom.

Dnes naše slovenské kresťanstvo a slovenský katolicizmus chradne. Pod tlakom západného liberalizmu vysychá. Je to preto, lebo tu niet duchovných otcov ako bol kardinál Korec. Je to preto, že ľudia ako Mons. Gavenda nie sú a nemôžu byť biskupmi. Je to preto, že opraty v rukách majú osoby ako liberálny Argentínčan na pápežskom stolci. Je to preto, že slabosi riadia BKS, je to preto, že slovo v médiách miesto kardinála Korca dostali boľševikobijci ako Srholec alebo Bezák. Je to preto, že sa slovenská cirkevná provincia neposilňuje ale rozdelila. Je to preto, že tzv. kresťanské KDH je skôr sektou mníchov a mníšok s politickými ambíciami, než skutočne ľudovou pro-sociálnou a pro-národnou kresťanskou stranou. Než stranou otvorenou ku spolupráci so všetkými, čo na Slovensku poctivo pracujú a milujú svojich blížnych. A nie iba štruktúrou pre slepo oddaných služobníkov Vatikánu, Bruselu či Washingtonu. Nie iba štruktúrou, čo bude večne bojovať so starým diablom dávno prizabitého „ruského boľševizmu“ a nebude si všímať, že ju od chrbta dusí nový a silný diabol kapitalistického materializmu a konzumizmu.

Keby na čele r.k.c. vo Vatikáne i na Slovensku stáli ľudia ako otec kardinál Korec, nebola by v centre cirkvi problematika LGBTI+, preklínanie Putina, audiencie rozvedených slniečkárok vo Vatikáne ale boj za sociálnu a národnú emancipáciu ľudí, boj proti agresívnemu kresťanov nenávidiacemu liberalizmu, proti kapitalistickému konzumizmu, boj za bezpodmienečný a okamžitý mier na Ukrajine, ale aj v Sýrii, Jemene, Peru a inde vo svete.

Mons. Gavenda spomenul, že na velikánov ako bol kardinál Korec dnešné Slovensko trestuhodne zabúda. Žiada sa dodať, že zákonite zabúda. Dnešný extrémne pro-západný režim by najradšej duchovného otca slovenského národa z histórie úplne vymazal. Prečo ? Jednoducho preto, lebo sa ho bojí. Bojí sa Korcovej duchovnej sily, Korcovej národnej pamäti a Korcovej spätosti so širokými ľudovými masami. Spomínanie na kardinála Korca je bojom „za Korca“, bojom za Slovensko duchovné, za Slovensko spravodlivé a za Slovensko slovenské.

Spomínať a bojovať. Modliť sa a pracovať. Tak, ako nás to učil nezabudnuteľný náš skrz naskrz slovenský kardinál Ján Chryzostom Korec.