o čase

Na východnom fronte nič nové. Rusi pomaly ale iste postupujú na všetkých dôležitých bojiskách. Nesnažia sa ani tak o rýchle územné zisky, ako skôr o maximalizáciu ukrajinských strát. V opotrebovacej vojne lákajú Ukrajincov do bojov o prestížne miesta. Napríklad o Avdejevku či o predmostie na východnom brehu Dnepra. Tu im potom nejde ani tak o obkľúčenie banderovcov, ako skôr o maximalizáciu toho, čo sa dostane do ruského mlynčeka na mäso. Svojim spôsobom je to návrat do napoleonských vojen, keď súvislé frontové línie neexistovali a o výsledku vojny rozhodovali veľké a krvavé strety armád a víťazil v nich ten, kto do vopred pripraveného mlynčeka prilákal a zmasakroval čo najviac nepriateľských „včeličiek“.

Najväčším problémom Zelenského je momentálne žobranie ďalšej vojenskej ale najmä finančnej pomoci od Západu. Zelenskému už totiž chýbajú peniaze nielen na vojnu ale aj na núdzový chod štátu. Smiešne sumy od MMF či Nemecka mu tŕň z päty nevytrhnú. Jediné, čo by pomohlo je prísun desiatok miliárd USD z USA. Boj o ne prebieha na pôde USA, v americkom kongrese. Nie ani tak na Donbase, ale tu v USA sa rozhoduje o ďalšom priebehu vojny. Preto teraz Zelenskij nie je kdesi na motivačnom výjazde pri Avdejevke, ale práve v USA, v Bielom dome a Kongrese.

Na pozadí týchto zjavných vecí sa ale nebadane udiala ešte jedna vec. Do Kyjeva prišiel tichý a tajomný Američan, generálporučík Antonio Aguta. Toho času veliteľ Security Assistance Group USA pre Ukrajinu.

Len čo sa Aguto na Ukrajine objavil už aj sa, napriek maximálnej tichosti jeho príchodu , objavili zaujímavé ak chcete špekulácie, ak chcete tak konšpirácie. Podľa odborníkov z amerických alternatívnych médií spočíva misia pána generála Aguta vo VIETNAMIZÁCII ukrajinského konfliktu. Úlohou Aguta je vymyslieť /po očividnom neúspechu Kyjeva v boji s Ruskom/ takú formu priameho vstupu USA do vojny, ktorá by nevyhnutne neznamenala začiatok otvorenej vojny USA proti Rusku. Najmä nie vojny celosvetovej a teda termonukleárnej a apokalyptickej. Aguto má nájsť taký spôsob americkej vojenskej angažovanosti, ktorý zachráni Američanom na Ukrajine čo sa dá, no bez vzniku fatálneho požiaru. Výsledkom americkej angažovanosti by mohla byť nejaká čiara prímeria, ktorú by Rusko akceptovalo a ktorú by USA mohli aspoň pred naivnejšou časťou verejnosti vydávať za víťazstvo.

Aguto nie je prvoplánový kyjevský propagandista. Nekalkuluje s tým, že by priamy hoci obmedzený vstup armády, letectva či námorníctva USA do konfliktu s Ruskom viedol k úplnému odchodu Ruska z Ukrajiny a ku úplnej porážke Ruska. Aguto vie, že Rusko je stále jadrová superveľmoc a ako taká žiadnu vojnu na území obývanom Rusmi nesmie prehrať a ani bez použitia jadrových zbraní nikdy neprehrá. Aguto má preto realistickejši cieľ-zachrániť Ukrajinu pred totálnou porážkou, ktorá v 2024 hrozí – a uhrať čestný geopolitický pat v súperení USA s RF.

Takto nejako sa opisuje pozitívny scenár Agutovho pobytu v Kyjeve. Zlé jazyky z radov amerických disidentov však hovoria aj o inom variante vietnamizácie ukrajinského konfliktu. Spomínajú nielen na prvú ale aj na druhú fázu anagažovanosti USA vo Vietname. Po dlhej a čoraz bolestnejšej účasti USA na vojne vo Vietname boli totiž USA z vojenských ale aj vnútroamerických dôvodov nútené podpísať také prímerie, ktoré rýchlo viedlo ku kolapsu juhovietnamského spojenca a priam panickému úteku Američanov a ich juhovietnamských kolaborantov zo Saigonu. ..

Tento druhý scenár vietnamizácie považujú Mc Gregor a iní americkí disidenti za celkom možný. Uskutočnil sa totíž nielen pred pol storočím v Saigone ale aj nie tak dávno v Kábule. Aj tu, tak ako vo Vietname najprv USA pomáhali pro-americkej domácej vláde uhrať aspoň remízu a keď sa im to nepodarilo, tak aj tu, v Kábule, ako predtým v Saigone končili proamerickí kolaboranti zavesení na kolesách amerických evakuačných vrtuľníkov…

Nuž, uvidíme čo napokon tichý Američan generál Aguto v Kyjeve bude robiť, aký projekt pripraví a aká bude konečná podoba realizácie tohto projektu v ukrajinskej praxi.