o čase

Nechal som tie lži z našich médií trochu odstáť, aby sa postupne zadusili vo vlastnej šťave. Čítať titulky o tom, ako sa banderovcom podarila nebývalá invázia cez Dneper a ako teraz postupujú do hĺbky územia obsadeného Rusmi a tí v panike utekajú – a porovnávať to s vojenskou realitou podanou GŠ RF ale aj GŠ UA bolo tak trochu zábavné. Pro-ukrajinskí propagandisti denne špičkovali svoje fantázie a ja som len čakal, ako sa z nich vykrútia, keď aj ich skutočný stav na fronte dobehne a oni už nebudú mať materiál, aby tento ozajstný stav zamaskovali. Nuž dočkal som sa. Skazka o veľkom vylodení Ukrajincov cez Dneper v týchto chvíľach končí. Končí čoraz väčším tichom, poruchou zvuku i obrazu. Ani nie týždňové dobrodružstvo Zelenského „prielomu“ sa završuje tak ako vždy,-zbytočným krviprelievaním, zbytočným masakrom mladých Ukrajincov, príslušníkov námornej pechoty.

Ruské velenie od začiatku vedelo o čo Kyjevu pri tomto „prielome“ ide. Chcelo ním jednak poskytnúť materiál pre svoju mediálnu propagandu a jednak /naivne/ chcelo, aby Rusi s cieľom vyhnať ukrajinskú pechotu naspäť na ľavý breh presunuli svojich vojakov z iných bojísk /Zaporožie, Arťomovosk, Avdejevka…/ do tejto lokality. Mediálny rozruch Zelenskij dosiahol, no Rusov k oslabeniu iných bojísk nevyprovokoval. -Naopak, Rusi svojím zdanlivo laxným postupom ku zvyškom výsadku lákajú do mäsového mlynčeka na Dnepri nové a nové ukrajinské sily, a potom ich artilériou, solncepjkomi a mínometmi pomaly premieľajú.

Výsadok, aj keď ho v tomto prípade tvorili nie desiatky ale až stovky príslušníkov námornej pechoty kontroloval paľbou zo svojich dávnejšie pripravených obranných pozícií. Ukrajinských mariňákov decimovala artiléria, mínomety, raketomety a letecké bomby a rakety. Ruská paľba sa však sústreďovala nie iba na ukrajinský výsadok na ľavom brehu Dnepra ale cielila hlavne na miesta dislokácie posíl, ženijnej a pancierovej techniky resp. na miesta, kde bola ukrajinská artiléria. Táto ruská paľba /od Antonovského mosta, cez mesto až po jeho okraj/ znemožnila a znemožňuje Ukrajincom postaviť cez Dneper pontónové mosty či prevozy pre pancierovú techniku. Ukrajinský výsadok nemôže rátať s mechanizovanými posilami, tobôž s podporou ťažkých zbraní. Osud vojakov je tým spečatený.

K očakávaným bojom muža proti mužovi prakticky nedošlo, na kontrolu a elimináciu výsadku stačí boj na dištanc. Bez podpory vlastnej ťažkej techniky, bez podpory letectva sa zvyšky výsadku pokúšajú vrátiť k Antonovskému mostu. Malá časí sa uchytila sa na ostrovoch pri jeho pilieroch, – teda na miestach, odkiaľ ukrajinské výsadky na ľavý breh Dnepra pravidelne prenikajú.

Niekoľkým príslušníkom ukrajinskej námornej pechoty sa podarilo zachrániť si život tým, že prebehli do ruského zajatia. Zajatci teraz informujú o smutnom pozadí celého výsadku. Ukrajinskí vojaci vedeli, že idú na samovražednú akciu. Väčšina do nej nešla dobrovoľne. Niektorí sa pokúšali pred útokom ujsť. No len čo tak urobili, narazili na banderovské „zagrad-odrjady“, tvorené z príslušníkov nacionalistických oddielov a zahraničných žoldnierov. Tieto oddiely so „zbabelcami“ urobili krátky proces. Podľa zajatcov zlikvidovali „zagrad-odrjady“ desiatky zradcov a zbabelcov. Väčšina námorných pešiakov sa tak napokon oddala osudu a nastúpila na prepravné člny…

Z vojensko-strategického hľadiska väčší význam než toto smutné vylodenie má boj v okolí mesta Avdejevka. Tu sa Ukrajincom po počiatočnom ústupe podarilo Rusov zavrátiť z pozícií, ktoré hrozili rýchlym obkľúčením mesta. Rusi sa museli stiahnuť z vŕškov hlušiny a odpadu, odkiaľ operačne zvierali Avdejevku v kliešťach. Po asi dvojdňovom zvolnení aktivity však včera Rusi opäť nastúpili a opäť obsadili haldy z hlušiny. Kliešte okolo Avdejevky sa nebezpečne zavreli. Včera večer na najužšom mieste už bola medzi ich ramenami iba 6 až 8 km široká štrbina. – Tento pás však stále umožňuje núdzové zásobovanie cca 12 tis. ukrajinskej posádky. Avdejevka sa stále /povedané slovami Zelenského/ hrdinsky drží.

Po zlyhaní veľkej ukrajinskej protiofenzívy vidia Ukrajinci perspektívy „oslobodenia“ území v Donbase, Novorusku či na Kryme stále pesimistickejšie. Zvláštne vyjadrenie mal dokonca už kyjevský primátor Kličko. Podľa neho do chystaných parlamentných volieb nemá význam zapájať / hoci formálne/ aj Rusmi obsadené územia. Tieto územia, ktoré sú takmer 10 rokov okupované, už de facto nie sú ukrajinské. Nielen fyzicky ale ani mentálne. Treba byť realistami a z projektu parlamentných volieb ich treba vylúčiť.

Kyjev však má tiež svoje tromfy. USA mu poslali pár ďalších Abramsov a hlavne rakety-taktické balistické strely ATACMS. Ich použitie na nepripravenú ruskú PVO pri Berdjansku bolo úspešné. A zrejme znovu bude, najmä ak OS UA použijú strely na vhodné ciele /sklady, letiská a pod/. ATACMS sú ďalšie z radu zázračných zbraní zo Západu, ktoré chvíľu robili Rusom šarapatu. Ako na všetky zbrane, aj na tieto zbrane však Rusi napokon našli účinnú obranu. Tak to bude bezpochyby aj zo strelami ATACMS.

Biden pri žiadosti o ďalšiu podporu pre Ukrajinu vyhlásil, že nové zbrane a nové peniaze majú ani nie tak dopomôcť k víťazstvu Ukrajine ako skôr viesť k tomu, aby USA znemožnili dosiahnuť na Ukrajine víťazstvo Rusku. Nuž neustále prilievanie oleja do vojnového požiaru je istá dočasná cesta ako zabrániť jednej strane vyhrať. Oveľa lacnejšia a účinnejšia cesta by ale bolo prímerie a mierové rokovanie. Ak by sa viedlo poctivo, na jeho konci by tiež nikto nebol ani víťazom a ani porazeným. Pochopia to napokon zodpovedné hlavy na jednej či na druhej strane Atlantiku ? Nádejám sa, že napokon áno.

-Som naivný ?