o čase

Pozor-článok je o Progožinovi-nie o klamstvách Zelenského, že si banderovci berú späť Krym. Škoda, že sa Zelenského hlúposti o ukrajinskej zástave na Kryme dostali aj do našich novín…Je to samozrejme zmes hoaxov a konfabulácií. Ale poďme k čomusi oveľa podstatnejšiemu, ku smrti Prigožina.

Prigožin je mŕtvy. Alebo ako vravia Rusi – Prigožin sa skončil. -Je to presnejšie, lebo so smrťou tohto človeka skončila jedna- prigožinovská- éra ruského bohatierskeho vlastenectva. Zostali otázniky, geopolitické konšpirácie, úvahy o možných pragmatických dôsledkoch a „technokratické“ scenáre. Živelnosť boja za vlasť, vzbura proti byrokratizmu štátneho systému, dobre myslená nedisciplinovanosť, bezhraničná ochota riskovať život za matičku Rus sa skončila. Prigožin sa skončil. Skončilo staroverské ruské bohatierstvo. Zostáva už iba zápas dvoch vojenských technokracií. Technológií. Zákulisných diplomacií, kompromisných kompromisov. Ekonomických zdrojov a politických súvislostí…

-Takto nejako sa dá zovšeobecniť množstvo komentov na ruských sociálnych sieťach. Na Západe sa predbiehajú v perfídnosti proti-putinovských obvinení. V Rusku smútia za veľkým vlastencom a stavajú mu provizórne pomníky. Málokto sa hrá na detektíva a skúma, kam vedú nitky vinníkov Prigožinovej smrti. V Rusku vedia, že z Priogožinovej smrti v jeho vlasti málokto niečo získal. Tobôž v Kremli, kde sa veci už dávnejšie vyriešili -nie v prospech Prigožina, Šojgua či Putina, – v prospech Ruska. Prigožin sa pred pár dňami ozval znovu z Afriky, zo Sahelu a hlásil nástup do služby. Hlásil pripravenosť plniť úlohy z Kremľa, úlohy posilňujúce slávu a moc Ruska v zahraničí. -A práve vo chvíli, keď sa mal Priogžin s novou vervou zapojiť do plnenia geopolitických zámerov Ruska v Afrike, prišla „náhodou“ Prigožinova smrť. CUI BONO ? V čí prospech sa zastavila Prigožinova misia v Afrike ? V prospech Ruska ? Určite nie. Jednoznačne prišla vhod neokolonialistom zo Západu. Staronoví dobyvatelia Afriky oslavujú. Podaril sa im diverzný majsterštuk. V tom sú naozaj dobrí: v atentátoch, výbuchoch v tyle. vo vraždení bez žalobcu a sudcu. V „eliminácii“ nepriateľských osobností.

Odchod výnimočnej osobnosti, akou bol Progožin, predstavuje pre Rusko vážny problém. Činnosť vagnerovcov /najlepšej neštátnej bojovej skupiny na svete/ bola príliš viazaná na jednu osobu-na samotného Prigožina. Priogožin bol mozog, Utkin /vojenský veliteľ vagnerovcov/ bol mäsom a krvou „orchestra“. Ich súčasný odchod môže viesť ku katastrofálnym dôsledkom v geopolitickej hre Ruska, predovšetkým v Afrike. Vagnerovci za cenu vlastného života bránili africké národy pred bezprávím západných kolonialistov. Všetky ruské úspechy v Afrike /čiastočne aj v Sýrii/ sa dajú veľmi rýchlo „vynulovať“ bez srdca a ducha „vagnera“.

Patrioti na ruských weboch hodnotia Prigožinovu smrť ako „silný úder pre krajinu. Aj keď si to ešte ani úplne neuvedomuje. Prigožin bol ruský žolík, ktorý jej umožnil hrať na svetovej scéne proti pravidlám Západu.“

Nepriatelia Ruska majú dnes sviatok. Rusi smútia. Či ich smútok bude očistný a motivačný alebo paralyzujúci a defetizačný, ukáže čas.