o čase

Najnovšie vydanie Foreign Affairs píše o prípravách na založenie „Atlanticko-ázijského bezpečnostného spoločenstva“ /angl.skratka AASC/. Ešte nie je ani založené a už dostalo prezývku NATO 2.0. Toto „bezpečnostné“ spoločenstvo má byť riešením situácie, keď sa vyčerpajú kapacity Ukrajiny viesť ďalej vojnu proti RF. Má umožniť to, čo NATO neumožňuje: priamu angažovanosť pozemných a leteckých síl USA, armád NATO a niektorých vazalských krajín z Ázie na boji proti Rusku. Ruskí komentátori hovoria na margo AASC, že to má byť americká finta, ktorá USA dovolí „aj rybku zjesť, aj na kostičkách sa nezadrhnúť“.

AASC má byť spoločenstvo, v ktorom by sa stretli krajiny NATO, Ukrajina a niektoré neutrálne štáty Euroázie. Napríklad Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan…ale napr. aj Kazachstan a RUSKO, – pravda iba potom, čo sa tieto krajiny prihlásia k nekonfrontačnej politike a mierovej spolupráci. – Samozrejme podľa predstáv USA. Pre Rusko má byť AASC riešením, ako sa po zvrhnutí putinovského režimu zbaví sankcií a znovu začlení do obchodného sveta dirigovaného USA. USA by radi mali v AASC okrem Ruska aj Indiu. Lebo azda netreba príliš premýšľať nad tým, kto by mal byť po porážke Ruska hlavným cieľom AASC: samozrejme, bola by to Čína.

Ukrajina je na kraji vyčerpania všetkých svojich personálnych vojenských kapacít. Podľa Asia Times už prišla o všetkých vojakov, ktorých im NATO od 2014 do začiatku ŠVO /február 2022/ stihli vycvičiť. Do útokov na fronte už idú aj vyšší dôstojníci, vrátane majorov a plukovníkov. ISW hovorí o čoraz silnejšom nápore vojsk RF nielen pri Bachmute, ale aj pri Avdejevke. Protofenzíva pod Záporožím viazne. Na Ukrajine už prakticky niet koho mobilizovať. Ako povedal český prezident generál Pavel, Ukrajina je schopná urobiť teraz na jar /marec-apríl/ už iba jednu veľkú vojenskú ofenzívu. Ak sa nevydarí, ak sa nepodarí dobyť alebo aspoň izolovať Krym, tak potom Ukrajina bude musieť prejsť do trvalej strategickej obrany a skôr neskôr pristúpiť na prímerie a mierové rokovania.

Vojna na Ukrajine by však za istých podmienok mohla pokračovať. Jeden z variantov je, že by to bolo už prostredníctvom priamej vojenskej angažovanosti NATO. Poľsko sa nedávno na to prostredníctvom veľvyslanca vo Francúzsku ponúklo. USA však tento variant zamietli. Boje Ruska z Poľskom by viedli ku aktivizácii 5 článku zmluvy NATO, – a teda v konečnom dôsledku ku 3.sv.vojne. Samozrejme, nukleárnej vojne. To ale USA nechcú. Hľadajú iné riešenie. A nachádzajú ho práve v AASC.

AASC by bolo voľnejšia aliancia ako je NATO. Členovia by neboli viazaní povinnosťou prísť na pomoc inému členovi, ktorý je vo vojne s treťou stranou. Mohli by dať svojich vojakov do spoločného bojového kontingentu AASC ale aj nemuseli. AASC sa tu tak trochu podobá na „Alianciu ochotných“ bojujúcich v Iraku proti Saddámovi Husajnovi. A tak ako v protiirackej Aliancii ochotných, aj v AASC by rozhodujúcu vojenskú silu predstavovali vojaci z USA. No neboli by to vojaci USA. Boli by to vojaci AASC. Rusko by nemalo formálny nárok na odvetu proti územiu USA alebo štátov NATO. Navyše, na čele AASC by USA nechceli svojho generála. Radi by tam videli nejakého „údenáča“, najlepšie z Indie, Filipín a pod.

Skúšobným polygónom AASC pred intervenciou v prospech Ukrajiny by mohol byť nejaký menší konflikt. Napríklad by to mohla byť „mierová intervencia“ v Náhornom Karabachu. Na požiadanie buď Arménska alebo Azerbajdžanu, príp. aj oboch. Ak by to vyšlo, prišla by na rad priama vojenská účasť v bojoch na obranu Ukrajiny.

Projekt AASC je zatiaľ v štádiu prípravy. Idea sa upresňuje v pentagonských think tankoch. Veci sa ale urýchľujú, lebo osudová jarná ukrajinská ofenzíva sa už odpočítava. Ak by bola úspešná, AASC sa dostane do úzadia. Ak by však nepriniesla očakávané plody, potom bude musieť byť zrod AASC otázkou najbližších letných príp. jesenných mesiacov.

Projekt AASC by umožnil vojakom USA prísť na Ukrajinu v prestrojení za vojakov AASC. To isté by umožnil aj vojakom z Poľska, Pobaltia, Škandinávie, Veľkej Británie, Holandska a pod. – Čo myslíte, ako by sa zachovalo Slovensko ? Nechal by si „generál honoris causa“ J.Naď ujsť svoju dejinnú vojvodcovskú príležitosť alebo nie ?