o čase

USA sa na bojovom poli nedarí porážať svojich momentálne najväčších nepriateľov: Rusko, Čínu a Irán. Ku priamej vojenskej konfrontácii s Iránom a Čínou sa USA boja pristúpiť a situácia s ich proxy vojnou proti RF na Ukrajine nevyzerá na začiatku zimy vôbec ružovo. A tak sa Anglosasi, najmä USA a Angličania pokúšajú o zákulisné, zákerné triky. Keď sa im nedarí víťaziť v regulárnej vojne, skúšajú to cez hybridnú vojnu.

V poslednom čase sa ataky Američanov a Angličanov v rámci hybridných operácií výrazne zintenzívnili. Spája sa v nich provokovanie protivládnych demonštrácií, bežnej občianskej nespokojnosti a podpora malých disidentských skupín s masívnym mediálnym zveličovaním ich rozsahu a významu. Okrajové javy nespokojnosti v Iráne, Rusku a Číne maľujú v mienkotvorných médiách Západu div nie ako epochálne politické zvraty a revolúcie.

V Iráne takto USA a UK nafúkli prípad úmrtia jednej ženy na policajnej stanici a urobili z neho priam proti-islamskú revolúciu. Na MS vo futbale zorganizovali protestné prejavy v radoch iránskych fanúšikov- takmer výlučne ľudí z radov emigrácie, ktorí museli z Iránu ujsť po zvrhnutí šacha Rezu Pahlavího. Američania k tomu pridali aj svoju vlastnú provokačku-oficiálny orgán americkej futbalovej asociácie na svojej oficiálnej stránke znetvoril zástavu Iránu. Po zásahu FIFA to síce „opravil“, no kauzička je na svete a pro-americké médiá ju zoširoka komentujú.

V Číne sa po vyhasnutí tém okolo Ujgurov a Tibeťanov nafúkli prejavy nespokojnosti ľudí, ktorým nie sú po vôli prísne proti-pandemické opatrenia čínskej vlády. Z protestu robotníkov, ktoré neboli ochotní z epidemických dôvodov prespať pár dní na pracovisku urobili západné médiá takmer oranžovú revolúciu. Naznačovali, že v Číne sa začali veľké zmeny, ktoré povedú ku koncu komunizmu a príklonu Pekingu do anglo-amerického košiara. Pár stoviek, možno tisícoviek Číňanov, rozhnevaných proti-epidemiologickými opatreniami sa naozaj vyrojilo na ulice v zopár mestách,- no veľkosť a význam týchto protestov je karikatúrou akejkoľvek revolúcie. Tobôž vo vyše miliardovej Číne.

V Rusku použili USA a UK iný prístup. Po zlyhaní míny zvanej Navaľnyj sa rozhodli zasiať do ruskej spoločnosti semienko podozrievavosti. CIA vyšla z bubnom na zajace. Netradične oznámila nábor pro-amerických špiónov v radoch ľudí, nespokojných s vojnou na Ukrajine. USA a UK to skúšajú tiež s významnejšími ruskými umelcami, čo zo sebeckých dôvodov zdrhli na Západ. Západní špecialisti nútia emigrantov k rôznym svalnatým protiputinovským vyhláseniam, ktoré potom zoširoka publikujú vo „svetových“ médiách. Problém je, že potom, čo umelci a iné „celebrity“ opustili Rusko, stratili v pôvodnej vlasti kredit a stratili aj publikum. Z mienkotvorných osobností sa stali obskúrne osôbky, pomaly upadajúce do zabudnutia.

Poslednou akciou anglo-amerických špecialistov na hybridnú vojnu proti RF je podpora matiek mobilizovaných vojakov . Okrajová menšina takýchto ustráchaných a nepríliš vlasteneckých matiek sa dala nahovoriť na stále prejavy nespokojnosti a spolu so zvyškami disentu sa pokúša sformovať širšie hnutie proti vojne resp. proti prítomnosti vojsk RF na Ukrajine. Hnutie už začalo dostávať organizačnú pomoc a finančnú podporu zo Západu. najdôležitejšia je ale podpora mediálna, ktorou Západ nešetrí. Každý prejav aktivity „nešťastných nespokojných matiek“ sa v médiách opäť nafukuje, zveličuje, pripisuje sa mu takmer taký význam, akoby išlo o novú VOSR…

Aký je dopad anglo-amerických hybridných atakov ? Nuž mierne povedané, veľmi malý. Mediálne zveličené protesty síce pritiahli istú pozornosť ľudí na Západe, v samotnom Iráne a Číne je ich účinok takmer nulový. Na a pokiaľ ide o Rusko, za všetko hovoria výsledky posledného prieskumu verejnej mienky. Podľa nich sa dôveryhodnosť V.V.Putina v Rusku stále pohybuje okolo 80%. Presnejšie okolo 79%.

Čo teda povedať na aktuálne hybridné výboje USA a UK proti ich najväčším geopolitickým protivníkom ? Nuž, – veľa kriku pre nič. Alebo – zrevala hora a porodila myš.