o čase

Budapeštianske memorandum je u nás jedným z najviac prekrúcaných medzinárodných dokumentov. V memorande sa vraj Rusi zaviazali, že budú rešpektovať územnú integritu Ukrajiny a nikdy jej neuškodia. Po 2014 to ale vraj Rusi všetko porušili. -Nuž naozaj ? Naozaj to vierolomne porušili ?Pravda o Budapeštianskom memorande je, mierne povedané, asi niekde inde.

V budapeštianskom memorande sa Ukrajina zaviazala, že sa vzdá nukleárnych zbraní a že sa nikdy nepokúsi ich opäť vlastniť. Zároveň sa UA zaviazala, že nevstúpi do žiadnej vojenskej aliancie, zameranej proti USA či Rusku. Zaviazala sa, že bude zachovávať štatút blokovo nezúčastnenej neutrálnej krajiny. Rusko a USA sa na oplátku zaviazali, že na UA nikdy nezaútočia jadrovými zbraňami a budú s ňou udržiavať priateľské, obojstranne výhodné obchodné vzťahy.

V 2014 na Ukrajine došlo k ozbrojenému prevratu proti zákonnej demokraticky zvolenej vláde, dodržiavajúcej o.i. aj Budapeštiansky protokol. Neústavné vládne režimy Porošenka a Zelenského princípy Budapeštianskeho memoranda začali postupne narúšať.

Prvým impulzom bolo podpísanie obchodno-politickej dohody o zbližovaní UA s EU a to bez konzultácií s Ruskom. Ukrajina mala v tom čase na základe dohôd s RF veľké zľavy na mnohé tovary, prichádzajúce z RF. Po uzatvorení partnerstva UA a EU mali tieto zľavy prejsť aj na tovary, ktoré budú cez UA plynúť do EU. Rusko by tým veľmi utrpelo. Naliehalo preto na prezidenta Janukoviča, aby partnerstvo s EU v predloženej podobe nepodpísal.

Janukovič v súlade s Budapeštianskym memorandom podpis partnerstva UA a EU odložil. A nasledoval majdan, ozbrojený prevrat. Nový režim sa oprel o veľkoukrajinskú nacistickú ideológiu banderizmu. Zakázal ruštinu ako druhý úradný jazyk, hoci tento jazyk používalo 60% občanov UA. Zahájil totálny útlak ruskej menšiny ale aj iných menšín. Ruská menšina na útlak reagovala povstaniami na Kryme, na Donbase, v Novorusku /Odessa/ a v Charkove.

Banderovský režim poslal proti povstaniam armádu a ozbrojené tlupy fašistov z tzv. Tretieho sektora. Došlo k masakrám v Odesse, v Charkove, v Kyjeve a inde. Ruskojazyčný Krym v sebaobrane vyhlásil nezávislosť Krymskej republiky založenej ešte v 1919 roku. Na základe referenda sa potom Krym integroval do RF. K referendám došlo aj na Donbase. Výsledkom bol vznik Doneckej a Luganskej ľudovej republiky. Kyjevu sa však podarilo obsadiť časti územia oboch republík. K obsadeniu Donecka a Luganska ale nedošlo. Banderovci boli aj s pomocou dobrovoľníkov z RF zastavení.

Front v Donbase sa stabilizoval- zahájili sa mierové rokovania medzi donbaskými povstalcami a predstaviteľmi RF na jednej strane a predstaviteľmi Kyjeva na strane druhej. Výsledkom boli Minské dohody /I a II/, ktoré predpokladali faktickú federalizáciu Ukrajiny t.j. výraznú autonómiu Luganskej a Doneckej oblasti plus iných oblastí s prevahou ruskojazyčného obyvateľstva. Bohužiaľ, Ukrajina dohody nikdy nerešpektovala. Neuznala voľby do donbaských samospráv.

S podporou Západu sa UA začala vyzbrojovať a na jar 2022 nachystala masívny útok, tzv. „oslobodenie“ Krymu a Doneckej a Luganskej republiky. Kyjevský režim začal s brutálne protiruskou politikou, narúšajúcou Budapeštiansky protokol. Vrcholom narušenia princípov Budapeštianskeho protokolu bola potom v r.2021 zahájená kampaň za vstup Ukrajiny do NATO a na jeseň 2021 /Mníchovská konferencia/ dokonca už aj jasne artikulovaný záujem kyjevského režimu o získanie jadrových zbraní.

Útoky na ruskojazyčné obyvateľstvo, na RF ako takú, no predovšetkým kroky smerujúce k vstupu UA do NATO, k získaniu jadrových zbraní a ku vybudovaniu základní NATO s raketami, ktoré by hravo za pár sekúnd zasiahli Moskvu a napokon i ruskou FSB získané plány na jarnú „oslobodzovaciu“ kampaň armády Ukrajiny s cieľom získať Krym a Donbas vojenskou silou, viedli vo februári 2022 V.V.Putina k rozhodnutiu realizovať na Ukrajine špeciálnu vojenskú operáciu.

Ruské sily sa dostali na predmestia Kyjeva a ŠVO by zrejme bola za niekoľko dní ukončená novými dohodami UA a RF, -keby sa do boja s OS RF nezapojil Západ. Krajiny NATO, najmä USA začali banderovcom dodávať zbrane, muníciu, peniaze, výcviky, špecialistov a poradcov a informačnú podporu zo svojich vesmírnych satelitov a špionážnych lietadiel. V tomto momente sa popri ŠVO začala na Ukrajine odohrávať aj proxy vojna Západu proti Rusku. Rusko bolo nútené bojovať v oboch konfliktoch súčasne. Vojenské prostriedky RF, vyčlenené na ŠVO /asi 180 tis. vojakov/ už nestačili a Rusi /ak nechceli regulárnu vojnu s UA a s NATO/ sa museli stiahnuť od Kyjeva, Charkova a Chersonu.

V pomerne /pre Kyjev/ priaznivej situácii sa začali mierové rokovania medzi UA a RF v Bielorusku a neskôr v Turecku. Keď sa už-už zdalo, že budú úspešné, vstúpil do nich Západ /najmä Briti/ a k dohodám nedošlo. Západ inicioval pokračovanie v bojoch, predpokladajúc úplnú porážku RF na Ukrajine, výrazné oslabenie ekonomickej a vojenskej sily Ruska, pád V.V.Putina a ev. rozpad RF na viacero prozápadných územných štruktúr.

Boje v 2023-2024 však ukázali, že Rusko je príliš silné, aby ho Západ porazil. OS RF nadobudli na frontoch prevahu a jeho síce nenáhlivý ale vytrvalý postup pokračuje doposiaľ.

Nový americký prezident Trump poznal a pozná celú tu načrtnutú históriu ukrajinsko-ruskej konfrontácie. Preto sa viackrát vyjadril, že na rozpútaní bojov mali vinu obe bojujúce strany. Ukrajina porušila Budapeštianske memorandum a tým vyprovokovala Rusko k útoku. K akcii, ktorú ten, čo nepozná historické súvislosti, nazýva agresiou rozpornou s medzinárodným právom.

Trump viackrát zdôraznil, že keby on bol v 2022 prezidentom USA, k „vojne“ na Ukrajine by nikdy nedošlo. Trump by porušenie Budapeštianskeho memoranda Kyjevom nikdy nedopustil. Snahy UA o vstup do NATO a o vlastnenie jadrových zbraní by utlmil v zárodku. Obavy Ruska o svoju bezpečnosť, vyvolané zblížením UA s EU a krajinami NATO by Trump zrejme rozptýlil rokovaním a novými obojstranne výhodnými dohodami. Bohužiaľ vtedajší prezident USA Biden tak nekonal a dal prednosť vojne s RF ukrajinskými rukami.

Americká pomoc Ukrajine stála niekoľko stoviek miliárd dolárov. Výsledok ? Žiadny, iba ďalšia potreba nových zbraní a peňazí.

Trump sa po nástupe do prezidentského úradu rozhodol z vojensko-ekonomicky nepríjemnej situácie vycúvať a pokúša sa o aký taký mierový kompromis. Ak by k nemu došlo, Rusko sa nestane jasným vojenským víťazom, no dosiahne čo od Ukrajiny chcelo -demilitarizáciu /stopka pre vstup UA do NATO, stopka pre ukrajinské jadrové zbrane/ a denacifikáciu /stopka pre obsadenie ruskojazyčných regionov a demokratické menšinové práva pre Rusov, žijúcich na UA/. Trump sa zároveň pokúsi o sanáciu škôd, ktoré Biden svojim nesprávnym postupom na Ukrajine pre USA spôsobil.

Veľká časť tohto sanačného resp. retribučného cieľa bola včera dosiahnutá. USA si svoje stámiliardové náklady na vojnu, ktorá nikam neviedla ošetria na úkor Ukrajiny – privlastnením si ziskov z drahocenného ukrajinského nerastného bohatstva.

Včera sa tento zámer Američanom podarilo naplniť. Čo podpisom včerajšej ukrajinsko-americkej dohody o ťažbe a predaji ukrajinských nerastov Trumpove USA dosiahli ? Nuž dosiahli dosť paradoxný výsledok: retribúcie za neúspešnú proxy vojnu proti Rusku, vedenú rukami Ukrajincov nezaplatí Rusko /ako by aj, keď nebolo porazené/ ale nešikovný, neschopný ukrajinský ľud. Ukrajinský ľud, ktorý napriek moderným zbraniam made in USA nedokázal Rusov poraziť. Ukrajinci sa ukázali ako babrácki a navyše veľmi drahí žoldnieri USA. USA kvôli nim nedosiahli, čo chceli a mali s UA len zbytočné výdavky. Ukrajinci nedokázali vyhrať Američanom vojnu a teraz za to kruto zaplatia.

Tak im vraj treba, neschopáckym banderovcom. Teraz Američanom zacvakajú. Nuž, opäť sa ukázalo, že ZA „BLBOSŤ“ SA PLATÍ.

PS: Tento blog neporušuje žiadne etické zásady blogovania. Neschvaľuje agresiu, nepodporuje žiaden so spomenutých štátov, nešíri nenávisť proti žiadnemu etniku či žiadnej krajine. Výber faktov je samozrejme autorskou licenciou blogera a môže byť predmetom diskusie. Dúfajme, že slušnej diskusie. Takej diskusie, ktorú nikto nepreruší stiahnutím blogu z očí verejnosti a nepošpiní hejtom a vulgarizmami.