o čase

Rusko je s americko-ukrajinskou zmluvou o nerastoch vcelku spokojné. Samozrejme, nie úplne, ale z väčšej časti hrá obsah tejto zmluvy Rusom do karát. Verejnosť nie je a asi ani nikdy nebude oboznámená so všetkými nuansami zmluvy, no publikované body sú pre RF vcelku priaznivé. Spomeňme aspoň tie najzávažnejšie.

1/ Zmluva neposkytuje Ukrajine žiadne bezpečnostné garancie v zápolení s Ruskom. Rusko má na boj voľné ruky.

2/ Zmluva stanovuje, že odteraz sa každá dodávka zbraní či munície z USA na Ukrajinu bude „platiť“. /Tak ako je to napr. v prípade slovenských zbrojných dodávok/. A síce cez dodávky ukrajinských nerastov Američanom . Zisky z ťažby a predaja nerastov sa budú dávať do špeciálneho spoločného fondu, z ktorého si Ukrajina bude môcť americké zbrane a muníciu kupovať. Pre Rusko je to výhodné, lebo ťažba a predaj nerastov bude vždy limitovaný. Objemy amerických zbraní na UA sa teda nebudú pohybovať v miliardách /ako za Bidena/ ale v miliónoch USD. Napríklad prvá Trumpova zbrojná pomoc pre UA je vo výške cca 50 mil.USD. To nepostačí ani len na kúpu jednej F-16 v základnej výbave. Cena F-16 je totiž 60 mil. USD a spolu so štandardnou zbrojnou výbavou 70 mil. USD.

3/Ukrajina sa chváli, že tvrdo vybojovala, aby miesta a zariadenia na ťažbu nerastov zostali ukrajinským vlastníctvom. Nuž Ukrajinci by sa mali tohto bodu skôr obávať ako sa ním chváliť. Prečo ? Pretože v prípade útoku /zo vzduchu či po zemi/ ruských ozbrojených síl na miesto ťažby bude škodná iba UA. Ak by bane a úpravne boli v rukách USA a Rusi by na ne zaútočili, mohol by to byť vážny dôvod na začatie priameho rusko-amerického konfliktu. Rusi sú však spokojní-miesta ťažby nie sú americké a Rusi na ne môžu útočiť podľa vlastného uváženia.

Americko-ukrajinská zmluva o nerastoch vraj predstavuje krok k mieru. Rusko ňou vraj bude tlačené čo najskôr zastaviť paľbu. Nič nie je tak ďaleko od pravdy ako tento uzáver. Rusom súčasný stav vyhovuje. Zmluva im nebráni vo vojenskom postupe a v napĺňaní cieľov Špeciálnej vojenskej operácie. Ruskojazyční obyvatelia Charkova, Odessy, Nikolajeva, Chersonu a malých častí Luganskej a Doneckej republiky doteraz obsadenej Ukrajincami, resp. aj Podnesterska majú stále nádej, že ich ruská armáda „oslobodí“.

Ukrajinské nerastné bohatstvo je po včerajšku v rukách amerických neokolonialistov. USA teraz ešte zostáva druhá úloha: namočiť si pyštek aj do ruského nerastného bohatstva. Cestou k tomu je prímerie resp. trvalejší mier. Ak by nastal, môžu Američania otvárať v Rusku spoločné americko-ruské podniky zamerané na ťažbu a úpravu ruských nerastov ale aj na priemyselnú výrobu a obchod. Mierom iniciované zrušenie sankcií proti RF by uvoľnili cestu k normalizácii spolupráce USA-RF a ku tvorbe ziskov pre zainteresované americké podniky.

Zatiaľ však prímerie či nebodaj mier nie sú v dohľade. Putin Trumpovi jasne odkázal, že je síce za mier, no cesta k nemu bude oveľa dlhšia ako si to americký prezident predstavoval. Rusi požadujú iba taký mier, ktorý bude založený na uznaní frontovej reality, zrušení sankcií a medzinárodne právnom uznaní nových ruských území /Krym, Novorusko, Donbas/. Pokým sa to nedohodne, bude RF vo svojej vojenskej operácii ďalej pokračovať.

Američanom postupný aj keď pomalý ruský postup nevyhovuje. Mohli by ním byť ohrozené napr. aj miesta ťažby spomenutých surovín. Preto teraz budú Američania /spolu s krajinami EU resp. NATO/ tlačiť Rusov k prímeriu novými sankciami /chystá sa 17-ty balíček protiruských sankcií/ a novými dodávkami zbraní a munície. Toto však nie je pre Rusov nič, s čím by nemali skúsenosti. RF s tým ráta a bude naďalej húževnato rozvíjať svoje plány.

Ak by ale bolo treba, aj Rusko sa má čím Západu vyhrážať. Je to napr. aj ex-prezidentom Medvedevom a následne aj šéfom kremeľskej kancelárie Peskovom spomenutá možnosť širokej mobilizácie ruských mužov. Ruská armáda by mohla mať po mobilizácii podľa modelu Ukrajiny toľko vojakov ako na konci Veľkej vlasteneckej vojny. Teda cca 10 000 000 mužov /slovom desať miliónov/. Nuž a takáto armáda, to už nie je žiadna „sranda“. To už nie sú ozbrojené sily /150 tis./ pre nejakú špeciálnu vojenskú operáciu. To už je armáda pre prípad veľkej vojny nie s Ukrajinou ale so Západom. A to ešte nie je posledná možnosť, – tou by bola totálna vojna Západu a Ruska s použitím nielen konvenčných ale už aj jadrových zbraní.

Predpokladám, že k rozsiahlejšiemu priamemu konfliktu Ruska a Západu nedôjde. Zdá sa však, že v najbližšom čase nepríde ani prímerie či trvalejší mier. Boje na UA – či už bude zmluva o nerastoch fungovať alebo nie, budú ďalej pokračovať. Rád by som sa mýlil, ale veci nateraz nevyzerajú príliš mierovo.