o čase

O máločom sa na Slovensku vie tak málo, ako o vyloďovacích operáciách Červenej armády na Ďalekom východe-na Sachaline, na Kurilách a na Hokkaido. Blogovanie nie je platforma, aby sa o týchto aktivitách ČA na konci 2.sv.vojny písalo podrobnejšie. Preto tu a teraz poskytnem aspoň pár heslovitých informácií.

• ZSSR na základe prísľubu z Jalty /i keď v rozpore so sovietsko-japonskou zmluvou/ vstúpil 8.augusta do vojny proti Japonsku. ČA rozbila vyše miliónovú japonskú armádu v Mandžusku za týždeň; 15. augusta Japonci pred ČA kapitulovali a v dôsledku toho v ten istý deň ponúkol japonský cisár spojencom kapituláciu. Tú ale japonská generalita neakceptovala a bojovala ďalej.
• ČA po porážke Japoncov v Mandžusku pokračovali vo vojne proti Japoncom inváziou na Sachalin /, Južný Sachalin ako japonská prefektúra Karafato/. Pokúsila sa o oslobodzovaciu operáciu zo severu-no tu mali Japonci od 1905 desiatky rokov budovanú ťažkoprekonateľnú sieť pevností. Preto ČA realizovala na Sachalin inváziu po mori z juhu. Do invázie /prevažne po mori/ bolo zapojených 105 tisíc vojakov ČA. Oslobodzovanie Sachalinu trvalo od 11. do 25. augusta. Vyloďovanie sa uskutočnilo v prístavoch Esutoru, Maoka, Otomari. Najväčšie pozemné boje boli pri pevnosti Keton /použité japonské názvy/.
• Po invázii na Sachalin mal logicky nasledovať hlavný cieľ ruských námorných výsadkových operácií – invázia na druhý najväčší japonský ostrov Hokkaido. Invázia bola plánovaná na 24.augusta, – no 2 dni pred realizáciou 22.augusta 1945 bola odvolaná. Na najväčšom vylodení v ľudských dejinách sa malo zúčastniť v prvom slede vyše 200 tisíc a v nadväzujúcom slede /zisťovacie logistické operácie/ ďalších takmer 200 tisíc vojakov a špecialistov – spolu teda 400 tisíc osôb. Podľa maršala Žukova bolo na dobytie Hokkaida potrebných 12 divízií, podľa Vasilevského až dvojnásobok. Pod vedením maršala Novikova a admirála Jumaševa sa do invázie mal zapojiť 2. Ďalekovýchodný front: 16.armáda, dve strelecké divízie 87. streleckého zboru: divízia 342. a divízia 345; okrem toho ešte 355.strelecká divízia, 79.strelecká divízia a 101.strelecká divízia a samozrejme všetky dostupné kapacity Tichomorskej flotily. Tichomorská flotila trpela nedostatkom vyloďovacích plavidiel na takúto mohutnú operáciu. Preto jej USA zapožičali zo svojich zdrojov niekoľko starých transportných lodí. Ruské velenie -ako už vyplýva zo skladby síl, nepredpokladalo väčšie námorné strety. Boje sa mali odohrávať na súši, preto väčšinu vojakov mali tvoriť strelecké divízie. Tie spolu s obrovskou silou artilérie a prevahou vo vzduchu mali zabezpečiť obsadenie severnej polovice Hokkaido do 7 -10 dní-až po čiaru Rumoi-Asahikawa-Kushiro. Táto časť Hokkaida bola riedko osídlená, náročná na presun japonských posíl z Sappora a okolia. Predpokladalo sa, že zvyšok ostrova ZSSR získa kapituláciou. K invázii na Hokkaido však nedošlo. Hoci USA pôvodne akceptovali sovietsky výsadok , aby ušetrili státisíce svojich vojakov /tí mali uskutočniť inváziu na zvyšok Japonska s odhadovanými stratami 1 až 1,5 mil. mužov/, po úspešnom zhodení A-bômb na Hirošimu 6.augusta a Nagasaki 9.augusta už bol H.Truman kategoricky proti ruskej invázii do Japonska. Truman na postupimskej konferencii presadil, že 4 hlavné japonské ostrovy /Šikoku, Kjúšu, Honšú a Hokkaido/ nebudú okupované a zostanú ako teritórium jednotného Japonska. Truman akceptoval iba to, aby ZSSR obsadil Sachalin a Kurily. Ústupkami Japonsku napokon dosiahol, že kapitulácia Japonska ponúknutá zo strany cisára 15.augusta bola 1.septembra potvrdená písomne za účasti všetkých spojencov. Japonsko zostalo cisárstvom, cisárska dynastia pokračovala vo vládnutí, komunistické nebezpečenstvo na Hokkaide bolo zažehnané a za prehratú vojnu zaplatila životmi iba japonská generalita.
• Sily Červenej armády pripravené na inváziu na Hokkaido boli následne čiastočne využité pri dokončení oslobodenia Kurilských ostrovov. Tu sa na sérií vyloďovacích operácií v čase od 18.augusta do 3.septembra 1945 zúčastnilo takmer 50 tisíc vojakov. Boje sa začali inváziou na ostrov Šumšu 18.augusta. V náročných navigačných podmienkach sa na ostrov dostalo asi 9 tisíc vojakov ČA na 64 plavidlách. Oproti nim sa postavilo 8500 vojakov japonskej armády, 77 tankov a asi 20 tisíc dobrovoľníkov z radov obyvateľstva. 23.augusta bol ostrov de facto Rusmi ovládnutý. Boje vo vnútrozemí ale pokračovali až do 3.eptembra 1945. Základom úspechu ČA bolo znemožnenie prísunu japonských posíl z hlavnej vojenskej bašty Japoncov na ostrove Paramuširo /kde bolo k dispozícii 15 tisíc Japoncov/. Rozhodujúce slovo tu malo sovietske letectvo a artiléria. Do 3.septembra sa celé Kurily dostali pod kontrolu ZSSR.

Prečo sa ZSSR snažil okrem svojich staronových území na Sachaline a Kurilách obsadiť aj Hokkaido ? Je to jednoduché, -pretože chcel mať z na ryby extrémne bohatého Ochotského mora svoje vlastné vnútorné more. A tiež preto, že už od 18.storočia na Hokkaido existovali ruské kozácke stanice. V prístave Hakodate bol v polovici 19.stor. dokonca pravoslávny chrám, neskôr s pomocou ruského konzulátu prestavaný do dnešnej podoby. Kozáci na Hokkaide lovili kožušinovú zver alebo si ju vymieňali z miestnymi obyvateľmi pôvodného národa Ainov. Japonský šogunát občas proti kozákom vyslal trestné výpravy samurajov, no Japonci až do obnovy tzv. vlády Meidži /1868/ na Hokkaido nežili. Žili tam spomenutí Ainovia, ktorí s Japoncami nemali a nemajú takmer nič spoločné. Japonci ich považovali za chlpatých svetlookých širokotvárových ľudoopov a neskôr od pol. 19.st.- keď sa na Hokkaido natrvalo usídľovali bývalí samurajovia s rodinami, sa ich snažili vyhubiť alebo aspoň asimilovať.

Ainovia tvorili dôležitý bod v Stalinových plánoch na zriadenie Japonskej ľudovej republiky. Prípadne aspoň na zriadenie Ainskej /hokkaidskej/ ľudovej republiky. Na posilnenie sovietskeho vplyvu sem mali presídliť Ainov z Kuríl, Sachalinu, Kamčatky, Čukotky…ainských „súdruhov“, čo mali svojim pokrvým bratom pomôcť so sovietizáciou Hokkaida. Ainovia spolu s tradíciami spojenými s ruskými kozákmi mali byť dôvodom, pre ktorý malo byť Hokkaido „znovu“ a natrvalo začlenené do ZSSR.

Vylodenie vojsk Červenej armády na Hokkaide sa však neuskutočnilo. Starý kozácky sen o ruskom Hokkaide sa rozplynul. Dnes možno pamiatky naň nájsť už iba v etnografickom múzeu v Sappore.

PS: Tento blog je určený hlavne tým čitateľom, čo majú medzery v dejepise. O čo majú tieto medzery väčšie, o to radšej tárajú na akékoľvek politické či historické témy. Obávam sa, že aj teraz, tak ako v minulosti si článok ani neprečítajú a len tak, na prvú signálnu, začnú v „diskusii“ hejtovať čosi o Stalinovi, gulagoch, „russákoch“… ba možno sa čosi ujde aj Ficovi a Blahovi. – Bodaj by som sa mýlil, ale asi sotva.

-Nuž, nemýlil som sa. V „diskusii“ k článku sa ozvali „experti“. Nevzdelanci a lenivci čo miesto štúdia na blogovisku iba hejtujú. Píšu nezmysly o slabosti Tichomorskej flotily ZSSR podniknúť výsadok na Hokkaido. Vraj na to ZSSR nemal lode a vraj by ich japonské letectvo na pôdu ostrova vôbec nepustilo. Týmto nevzdelancom dávam do pozornosti, že z najjužnejšieho ostrova Kuríl, zvaného Kunašir je na Hokkaido 24 km ! Túto vzdialenosť môžu prekonať vyloďovacie člny za 1 hodinu. Rusi by na vylodenie nepotrebovali žiadne vojnové lode, lebo Japonci tam neboli schopní účasti v žiadnej námornej bitke. Dávam do pozornosti, že v čase event. invázie na Hokkaido Japonci už neboli schopní ani žiadneho leteckého boja, žiadneho útoku na vyloďovacie člny. Prevaha sovietskeho letectva bola tam vtedy takmer absolútna.

Najväčší americký expert na boje spojencov s Japoncami v Tichomorí, americký historik a poradca H.Trumana Richard B. Frank prezidentovi USA oznámil, že útok ZSSR na Hokkaido bude určite úspešný. Preto Truman ruský útok vetoval. Ak by bolo pravdepodobné, že ZSSR zlyhá, Truman útok na Hokkaido škodoradostne akceptuje. – Takže tak, milí mudrlanti. Fakty vyvracajú vaše nenávistné trolovačky. V plnej miere.