o čase

Neskutočné, čo za sprostosti produkujú /najmä v titulkoch/ naše médiá o situácii na ukrajinskom fronte. Ukrajincom vraj chýba už len pár kilometrov a dosiahnu Azovské more. Pár kilometrov a bude po ruskej armáde. Pár kilometrov a OS RF sa zrútia…

Nuž veď o to ide, o tých pár kilometrov. Za tri-štyri mesiace veľkej ukrajinskej protiofenzívy banderovci postúpili o 2 km, niekde o 4 km. Dostali sa do tzv. sivej zóny nikoho a tu teraz hrajú divadlo na prelomenú ruskú obranu a každý druhý deň „oslobodzujú“ osadu Rabotino. Tak ako predtým Kleščevku alebo Pjatichatky. Rabotino je zázračná osada. Raz je v prvom pásme Surovikinovej obrannej línie, inokedy v druhom, ba už som čítal, že dokonca až v treťom pásme. V propagandistickej praxi to vyzerá takto: noviny hlásia, že Ukrajinci postúpili hlboko za ruské línie a prerazili prvé pásmo obrany pri Rabotino. Následne hlásia, že postúpili ku druhej línie obrany – a dosiahli Rabotino. No potom hlásia, že Ukrajinci už zvádzajú boj na tretej línii ruskej obrany – pri Rabotino…

Na vláde USA nezávislí americkí analytici a ruské vojenské zdroje uvádzajú, ako to na tom fronte pri pohľade z druhého brehu vlastne je. Nuž je pravda, že sa OS RF stiahli z centra osady Rabotino. To vlastne už neexistuje. Budovy tam nie sú, zostali iba rozvaliny školy, kde sa ukrývajú šturmoviky OS UA. Výšiny nad Rabotinom majú pevne v rukách Rusi a pekne „z balkóna“ likvidujú každý pokus banderovcov o posilnenie predmostia. Prienik do ohnivého vreca Rabotina /kde sa „melie mäso“/ sa banderovcom podaril tak, že niekoľko dní nonstop ich artiléria ostreľovala mínové polia a tak znížila ich účinok. Saperi nemohli ísť mínové pole kvôli sústavnej delostreľbe obnoviť. Ukrajinské obrnence to využili-vysadili pechotu pri Rabotine a utekali nazad-aby sa nedostali pod odvetnú paľbu ruskej artilérie.

Rusi na túto taktiku odpovedali roztáčaním mlynčeka na mäso zakaždým, keď do ohnivého vreca Rabotino príde čerstvá ukrajinská rotácia. Chod mlynčeka na mäso sa v mnohom podobá na Ilajnovsk, kde v 2014 utrpeli banderovci devastujúcu porážku.

Banderovci sa pokúšali a pokúšajú o moment prekvapenia a okrem tlaku pri Rabotino podnikli rozsiahle útoky pri Novodoneckom /smer na Ugledar a Vremievský výbežok/ a Kleščevke /na juh od Arťomovska/. Cieľom by mal byť prienik na Volnovachu a operačná kontrola diaľnice Doneck – Mariupol.

Bohužiaľ pre nich, ruské línie tu sú pevné. Kde nestačí na zničenie Ukrajincov delostrelectvo, nastupuje letectvo, používajúce samostatne navádzané „kĺzavé“ bomby FAB od 50 po 1500 kg trhavín a navádzacím modulom UMPK . Samostatný kĺzavý samonavádzací let týchto bômb je údajne až 60 km. V zásobe však Rusi majú aj väčšie bomby – až po 9000 kg. Kým devastačný účinok na ukrajinskom bojisku už použitej bomby FAB 1500 je asi 2 km2, zničená plocha po výbuchu FAB 9000 by sa rovnala výbuchu taktickej jadrovej zbrane. Tieto kalibre si však Rusi šanujú pre prípad otvorenej vojny s NATO.

Strategický cieľ – preniknúť do hĺbky ruského územia tak, aby odtiaľ bolo možné držať pod paľbou diaľnicu Doneck-Mariupol /a sťažiť zásobovanie Krymu/ sa nepodaril. Zalužnyj údajne ponúkol Zelenskému ako náhradu pred nástupom obdobia dažďov /“rasputica“…/ miesto dobytia Tokmaku aspoň rozšírenie predmostí okolo Rabotina a vo smere od Zaporožia a Donecka, -aby ich potom v 2024 bolo možné využiť na novú -definitívnu- ukrajinskú ofenzívu.

Boje na Ukrajine – to však nie je iba ŠVO Ruska zameraná na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny. To je predovšetkým takmer úplne otvorená vojna Ruska s USA a ostatnými krajinami NATO. To je konfrontácia najvyspelejších zbraní Západu proti „sovietskej“ a ruskej údajne zaostalej vojenskej technike. To je súťaž zbrojnej propagandy na jednej i druhej strane. To je boj o lukratívne trhy so zbraňami. Aká je tu situácia ? Nuž USA využívajú Ukrajinu ako predvádzací polygón na prezentovanie svojich „zázračných zbraní“. Výsledok zápasu ich drahých a komplikovaných zbraní s oveľa lacnejšími a na ovládanie jednoduchšími ruskými zbraňami je zatiaľ pre USA a Európu dosť biedny. Ruské zbraňové systémy majú v ukrajinských podmienkach navrch. Západ, najmä americkí zbrojári zmierňujú trpkú bilanciu tým, že na rozdiel od Rusov vraj nedávajú na front svoje najmodernejšie zbrane, lebo by sa ich náhodou Rusi zmocnili a okopírovali.

-Trochu je to pravda, ale s dodatkom, že vyspelé západné zbrane sa z frontu stiahli až potom, čo ich Rusi začali úspešne ničiť a brať do zajatia. Napríklad nemecké Leopardy boli stiahnuté do zázemia potom, čo 5 z nich Rusi úspešne zničili. Podobný vývoj sa teraz deje v prípade britských Challengerov /potom, ako bol prvý z nich zničený/. USA nie nadarmo otáľajú s bojovým nasadením svojich Abramsov. Likvidácia nemeckých a britských tankových konkurentov spôsobuje u amerického vojensko-priemyselného komplexu škodoradosť. Vedia, že bude nasledovať strata trhov pre Európanov. Ako píše Forbes a francúzsky Le Figaro neradi by sa aj Američania po zhorení prvého Abramsu dostali do podobnej situácie.

Nech je akokoľvek, ukrajinské bojisko pokazilo marketingové renomé pre také zbrane ako sú francúzsky AMX-10, britský Challenger 2, nemecký Leopard 2, všetky možné húfnice NATO /vrátane slovenskej Zuzany/, americké BVP Bradley, nemecký Murder, nezostreliteľné Himarsy, Storm Shadow a ich varianty…no a samozrejme aj turecké Bayraktary. Táto technika mala NATO vydláždiť cestu do Moskvy. Ukázala sa však ako zúfalo neúčinná. Skončilo aj snívanie o modernej vojne dronov a elektronických či laserových zbraní. Rusi sa ukázali v oblasti rádioelektronického boja silní súperi s aktuálnou prevahou. Napokon Ukrajincom zostala iba pechota, predierajúca sa za obrovských strát /v USA už hovoria o pol milióne mŕtvych a 1,5 mil. tak či onak zasiahnutých Ukrajincoch/ cez mínové polia. Tu im potom už ani satelitná technika USA veľmi nepomáha.

Ukazuje sa, že ruského medveďa neradno duriť z brloha. Zničenie Ruska je vojensky možné iba gigantickým súčasným nasadením desiatok tisíc konvenčných rakiet alebo jadrových zbraní. Problém je, že Rusko má jadrových hlavíc viac a účinnejších ako Západ. A pokiaľ ide o rakety, Rusi ich majú požehnane veľa. Podľa údajov americkej rozviedky si Rusi pred zimou chcú zabezpečiť ohromný raketový a dronový arzenál. Mal by im umožniť vystreliť denne na Ukrajinu 80-110 rakiet a dronov…

Takže tak. Jedna vec sú virtuálne prielomy ruských obranných línií a rýchle postupy banderovcov k Čiernemu či Azovskému moru a na Krym – pri kávičke v redakcii niektorého z našich mienkotvorných médií. A druhá vec je skutočná realita na ukrajinskom fronte.