o čase

Pekná motanica,- že ? Vždy , keď naše médiá začnú podozrivo veľa písať o vojenských či geopolitických neúspechoch Moskvy, vetrím čosi, čo je s tým v ostrom rozpore. Tak i dnes, médiá /vrátane Pravdy/ uverejnili články o tom, ako RF stráca svoje pozície na Kaukaze v prospech Západu resp. Turecka. Tieto články boli publikované v čase, keď už svetové agentúry priniesli informáciu, že atentát na šéfa ukrajinských diverzantov nespáchali Rusi ale Azerbajdžanci, ľudia z čerstvo s Ukrajinou spriateleného Azerbajdžanu.

Atentát na šéfa banderovských diverzantov alias ukrajinských partizánov Ivana Voronyča spáchali podľa ukrajinskej tajnej služby Narmin Gulijevová a Khagani Gjulalyzade. Nuž a dva dni po tomto atentáte spomenutých dvoch atentátnikov vraj pod osobným velením šéfa SBU Maľuka na ulici v Kyjeve zabila SBU. Nepríjemná vec. Znamená to, že:

• v štruktúrach zahraničnej rozviedky FSB pôsobia aj Rusku oddaní a pozoruhodne aktívni Azerbajdžanci,
• Rusi dokážu jednou ranou zabiť dve muchy: zlikvidovať hlavného ukrajinského diverzanta a zároveň to urobiť tak, že sa tým narušia čoraz priateľskejšie vzťahy Ukrajiny s Azerbajdžanom,
• azerbajdžanské vládne médiá po chvíľkovom šoku napísali, že zločin nemá národnosť a že je likvidácia dvoch zločincov-Azerbajdžancov zo strany Ukrajincov pochopiteľná a akceptovateľná; zaujímavé, lebo ak ruská polícia urobila to isté-zlikvidovala dvoch pohlavárov azerbajdžanskej mafie čoraz brutálnejšie páchajúcej zločiny na území Ruska, vyvolalo to v Azerbajdžane takmer azerbajdžansko-ruskú vojnu…
• vláde Azerbajdžanu zrazu ukrajinská krvilačnosť voči jeho ľuďom neprekáža, dokonca jej neprekáža ani taký fakt, že azerbajdžanskí atentátnici neboli pri zatýkaní vôbec ozbrojení a žena dokonca nekládla ani žiaden fyzický odpor; atentátnici boli na kyjevskej ulici podozrivo bezdôvodne zlikvidovaní-asi si niekto neželal, aby „spievali“ resp. aby sa celá nepríjemnosť medzi Kyjevom a Baku príliš dlho rozmazávala.

Pokiaľ ide o geopolitický aspekt kauzy, je klamstvom, ak naše médiá píšu, že Rusko na Kaukaze stratilo akýkoľvek vplyv a že sa celý Kaukaz preorientoval z RF na Západ resp. aspoň na Turecko. Toto je totálny nezmysel. Áno, RF má zhoršené vzťahy s Azerbajdžanom. Toto zhoršenie ide ruka v ruke so zhoršením rusko-tureckých vzťahov. Dalo sa to však očakávať, pretože Azerovia sú vlastne etnickí Turci. Spája ich v minulosti vytvorený spoločný jazyk, kultúra, tradície a takmer tisíc rokov života v spoločnom osmanskom impériu.

Azerbajdžan je však jediný z troch kaukazských štátov, ktorý sa v poslednom čase od RF radikálne odvrátil. Gruzínsko pod aktuálnym prezidentom a aktuálnou vládou naopak výrazne zlepšilo svoje vzťahy s Ruskom. Arméni sú trochu iná káva. Najprv boli s Rusmi až fanatickí priatelia, pretože v RF videli záruku existencie ich arménskeho Karabachu. Keď ale Arménci prehrali vojnu s Azerbajdžanom, stratili Karabach a Rusi im nepomohli, nastúpila perióda ochladenia. Avšak dnes, keď Arméncov v ich konfrontácii s Azerbajdžanom /a Tureckom v pozadí/ nepodporujú ani noví priatelia z USA či Francúzska, začínajú sa Arménci znovu utiekať k RF. RF má totiž v Arménsku stále svoju vojenskú základňu a tá je jednou z prekážok vypuknutia novej arménsko-azerbajdžanskej vojny – tentokrát vojny o územia Arménska /koridor Zangezur resp. azerbajdžanská provincia Syunik/ oddeľujúce azerbajdžanskú enklávu Nachičevan od materského Azerbajdžanu.

Áno, geopolitická pozícia Turecka sa na Kaukaze a okolí /napr. v Sýrii/ posilnila. Áno, Turecko je člen NATO, no nie je to žiaden Západ. Najmä za súčasného prezidenta Erdogana sú turecko-západoeurópske a turecko-americké vzťahy skôr komplikované ako priateľské. Turecko si vo svojom regióne môže dovoliť všeličo ale nie všetko. A pokiaľ ide o jeho satelita – Azerbajdžan, treba sa pozrieť na mapu. Z nej jasne vyplýva, že Azerbajdžan je iba akási „škára“ medzi oveľa väčšími a silnejšími krajinami – Ruskom a Iránom.

Takže tak. Rusi svoju spôsobilosť miešať karty na svojom citlivom podbrušku- na Kaukaze, nestratili. Budúcnosť ukáže, ako sa veci v trojuholníku Rusko-Azerbajdžan-Arménsko vyvinú. Osobitne potom, čo si Rusi uvoľnia svoje ruky na Ukrajine a okienko príležitostí pre príliš ambiciózne Turecko / a pre jej maličkého bračeka Azerbajdžan/ rázne neuzavrú.