o čase

Včerajší duel futbalových ME Chorvátsko-Albánsko bol zaujímavý nielen dramatickým priebehom zápasu dvoch ohnivých balkánskych tímov ale aj extrémne zriedkavou zhodou názoru fanúšikovských táborov oboch mužstiev v jednej veľmi veľmi nepeknej veci.

Tisíce Chorvátov a tisíce Škiperov -Albáncov v niektorých momentoch svorne kričali heslá ako „Srbe na vrbe“ /Obesiť Srbov na vŕby/ alebo „Kosova je Albania“ /orgánmi OSN zakázané heslo veľkoalbánskych nacionalistov, ktoré ignoruje nezávislý štát Kosovo a žiada jeho pričlenenie k Albánsku/.

Spoločné protisrbské skandovanie Chorvátov a Albáncov nemalo normálnu logiku, pretože Srbi so vzájomným zápasom Albáncov a Chorvátov nijako nesúviseli. Súviseli spolu iba v rámci chorého rasistického uvažovania príslušníkov týchto etník v časoch, keď proti srbským protifašistickým partizánom bojovali fašistické oddiely moslimských esesákov /Waffen SS/ z Bosny a Albánska spoločne s fašistickými chorvátskymi ustašovcami Anteho Paveliča a jeho Nezavislej državy Hrvatskej. V časoch, v ktorých v najbrutálnejšom vyvražďovacom tábore 2.sv.vojny – v chorvátskom Jasenovaci surovo zabíjali státisíce Srbov a keď im do neho dodávali „materiál“ aj moslimské bosniansko-albánske Waffen SS, -v týchto časoch to malo svoju príšerne zverskú logiku…Ale dnes ? Čo také zlé robia dnes Srbi Albánsku alebo Chorvátsku, že tisíce Albáncov a Chorvátov pred zrakmi celej Európy žiada pre nich smrť obesením ?

Je jasné, že dnes asi už žiaden chorvátsky a albánsky divák nebol očitým svedkom krutostí 2.sv.vojny. Všetci tí krvilační šovinistickí krikľúni zo včerajška sa opierajú iba o tzv. „zdedenú nenávisť“. O nenávisť, ktorá je výsledkom šovinistickej až rasistickej protisrbskej výchovy v rodinách, no tiež výsledkom defektného pôsobenia v školách, v médiách, v politickom živote. Chorvátsko bohužiaľ nie je jediný slovanský štát, kde sa „zdedená nenávisť“ – najmä voči iným Slovanom toleruje či dokonca podnecuje. V Poľsku a Česku sa takto traduje nenávisť voči Rusom. Tak ako Chorváti, sú aj Česi a najmä Poliaci infikovaní tradovanou šovinistickou nenávisťou. Samozrejme, nie všetci. Ale značná časť Poliakov či Čechov je rusofóbiou postihnutá celkom evidentne. Práve tak, ako je srbofóbiou postihnutá značná časť Chorvátov.

Milí priatelia, keď pôjdete v lete na dovolenku k albánskemu a chorvátskemu Jadranu, berte toto cítenie veľkého počtu domorodcov v chorvátskych a albánskych hoteloch, reštauráciách, na plážach…do úvahy. Verte, že mnohí z tých pohostinných Chorvátov sa pri pohári vína v súkromí dodnes zdravia fašistickým pozdravom „Za dom !“ – „Spremni !“ Majte na pamäti, že medzi sympatickými južnými bratmi Slovanmi sú tisíce a tisíce tých, ktorým nerobí problém hulákať o vešaní Srbov a topení ich v Dunaji.

Zdedená nenávisť sa vyskytuje aj v iných krajinách. Samozrejme, v istom rozsahu aj na Slovensku /najmä voči Rómom a Maďarom/. No tie počty šovinistických Chorvátov a samozrejme aj Albáncov, aké bez problémov žiadajú vraždenie Srbov, to je predsa len čosi výnimočné. Čosi, čomu by sa mali venovať nielen UEFA a FIFA, ale aj vážnejšie orgány medzinárodného spoločenstva.

-Bolo by dobré, aby sme stále existujúce šovinistické zlo, driemajúce v mysliach nemalej časti Chorvátov a Albáncov brali do úvahy aj my-slovanskí návštevníci slovanského Chorvátska. A prejavili svojim hostiteľom taktne svoj názor na vec. Hovoriť o veciach, ktoré sa nám na našich „bratoch“ nepáčia nie je neslušné. Neslušné je naopak to, ak sme ticho: zo zištných dôvodov, zo servilnosti či zo strachu. Nebuďme neslušní, zachovajme sa čestne a nič nezakrývajme. Skutoční chorvátski „bratia“ to pochopia.