o čase

O Veľkej ukrajinskej protiofenzíve už dnes nehovoria ani humoristi. Útočné jednotky, BVP Bradley či tanky Leopardy OS UA stíchli na mínových poliach a v osídlach obrannej línie generála Surovikina. – Bez toho, aby čo len na jednom mieste prerazili prvú líniu ruskej obrany. Neschopnosť Ukrajincov uskutočniť prelomovú ofenzívu pripustil včera poľský prezident Duda. Dospel však ku záveru, že na vine je nedostatok zbraní a munície a vyzval NATO, aby urýchlene poslalo Ukrajine ďalšiu pomoc. Zoči-voči zlyhaniu protiofenzívy a rastu obáv s blížiaceho sa jesenného nástupu Rusov požiadal Kongres USA o odobrenie mimoriadnej pomoci Kyjevu i prezident Biden.

Relatívne ticho na fronte spestrujú správy o možných ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach. Spomenul ich predvčerom i minister zahraničia UA Dmitrij Kuleba. Rokovania pripustil, no nie na najvyššej prezidentskej úrovni.

Ticho na fronte využívajú aj vojenskí analytici či experti. Ponúkajú verejnosti všakovaké úvahy. Ukrajinskí experti hovoria o potrebe získať čas do momentu keď prídu na front ťažké americké tanky Abrams, ďalekonosné rakety z krajín NATO a najmä do momentu, keď bude môcť Ukrajina nasadiť do boja vysnívané americké lietadlá F-16. Zalužného a Syrského vojenskí velitelia však vládu žiadajú aj o ďalšiu státisícovú vlnu mobilizácie. Tá je vraj potrebná na aspoň minimálnu rotáciu síl na fronte. Ukrajinci v prednej línii sú totiž aj podľa Zelenského už až neúnosne unavení a hrozí ich kolaps.

Ruskí analytici sa delia do dvoch skupín. Jedni /napr. Maročko, Gagin a i./ hovoria o tom, že prichádza čas na novú mohutnú ruskú ofenzívu. Po celej línii frontu, predovšetkým však v oblasti Charkova resp. mesta Kupjansk, kde to ruské útočné oddiely pomaly ale iste už teraz rozohrávajú. Ruské sily tu v posledných dňoch postúpili na úseku dlhom asi 1O km do hĺbky 3 km. Obsadili osady ako Sinkovka, Liman Pervij, Olšany, Novoselovskoje, Urožajne…Sinkovka je posledná obec pred hranicou mesta Kupjansk. Ruské sily sú teraz k nemu už len cca 6 km. Uvedomuje si to aj ukrajinská administratíva a nariadila z mesta povinnú evakuáciu civilného obyvateľstva.

Skeptickejší ruskí analytici napr. Knutov pripúšťajú ráznu ruskú ofenzívu na Kupjansk a následne priame ohrozenie druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkova. Na iných častiach frontu však odporúčajú naďalej zostať v kvalitnej obrane a v bojovom strehu. Ukrajina má totiž aj po postupnom zomielaní vojakov a techniky nedotknuté strategické rezervy: 4 brigády v počte 25-30 tisíc inštruktormi NATO kvalitne vyškolených mužov. Takýto počet by stačil na prielom frontu alebo na zničujúci odpor v prípade ruskej ofenzívy.

Možný boj o Kupjansk vidia analytici pomerne optimisticky. Zelenskij už nemá na krvavý a zdĺhavý odpor toľko „ľudského mäsa“ /mobilizanti a teritoriáne sily/ ako v prípade Arťomovska.

Kupjansk /cca 28-30 tis. obyv. teda asi ako Liptovský Mikuláš/ je smutný symbol zdanlivej vierolomnosti prístupu RF k ruským obyvateľom oslobodených ukrajinských oblastí. Kupjansk vlani na jar pri vstupe OS RF do mesta patril medzi tie aglomerácie, kde Rusov priateľsky vítali ako osloboditeľov. Prišlo však rozhodnutie oblasť okolo Kyjeva a Charkova takticky opustiť a zanechať ju opäť banderovcom. Rusi z Kupjanska to brali ako zradu. Obávali sa banderovských represálií a oprávnene: tie prišli. Verejnosť sa o hrôzach banderovskej pomsty možno dozvie onedlho-keď sa vrátia Rusi a začnú asanovať provizórne pohrebiská…

Ukrajinské velenie prešlo v období po zlyhaní masívnej protiofenzívy na taktiku diverznej vojny, najmä na pôvodnom území ruskej federácie. Už to nie je iba ostreľovanie prihraničných miest a obcí, už sú to aj útoky kazetovou muníciou na centrá veľkých miest, vrátane Donecka. Dronové letecké útoky na Moskvu a okolie sú takmer každodenným banderovským folklórom. Vojenský význam nemajú, no psychologický a propagandistický efekt áno. Podobne to platí o útokoch hladinových dronov na ruské lode v Čiernom mori a na ropnú infraštruktúru v prístavoch. Množia sa aj raketové útoky /Storm Shadow, Himars/ na mosty na Krym. Ruskí ženisti síce po pár hodinách pri zničených mostoch vybudujú provizóriá, – no isté logistické obmedzenia to i tak sú.

Najnovším hitom ukrajinskej tajnej služby SBU sú sabotáže a podpaľačstvo nimi vyškolených záškodníkov hlboko v ruskom zázemí. Výbuchy a ohne sa už odohrali vo viacerých ruských podnikoch. Naposledy vo fabrike na výrobu zábavnej pyrotechniky, kde to pekne búchalo. Terčom podpaľačov sa stali vojenské rekrutačné centrá. Agenti SBU na ne angažujú sociálne odkázaných starších a chudobnejších ľudí, ochotných hodiť molotovov koktail na dvere vládnej kancelárie za pár rubľov….

O taktike sabotážnej vojny proti Rusku hovorili britskí experti /informovaní kruhmi MI6/ už na začiatku rusko-ukrajinského konfliktu. Teraz, – po krachu priameho boja Ukrajincov s Rusmi, sa teória mení na prax. Dá sa predpokladať, že čím horšie na tom na fronte Ukrajinci budú, tým viac sabotáží v ruskom tyle uskutočnia.

Rusko si napriek sabotážam ide svoje. Smerom k Mesiacu vyslalo lunárny modul. Plynofikuje ruský vidiek /v rámci grandióznej celoruskej akcie, aká má analógiu iba v leninskej elektrifikácii/. Zvyšuje dôchodky. HDP Ruska na rozdiel od HDP mnohých krajín Západu rastie – a to dokonca o solídne 2% ročne. Objem tovarovej výmeny napr. s Čínou sa medziročne v júli zvýšil o cca 40%. Tak je to aj vo vzťahu k Indii, Iránu, africkým krajinám. Rusi podnikajú odvážne akcie v centrálnej Afrike a pod. USA, V.Británia a Francúzsko dostávajú od Rusov jednu frčku do nosa za druhou. Rusi vnímajú aj toto a nielen negatíva. A pretože sú z histórie útokov Západu na svoju krajinu zvyknutí na oveľa horšie veci, sabotáže ich zamrzia ale nijako neoslabia.

Vývoj vo svete a samozrejme aj na Ukrajine má z dlhodobejšej perspektívy aj svoje politické míľniky. Budú nimi prezidentské voľby v USA ale aj v Rusku. Ak sa nič podstatné na ukrajinskom fronte neudeje a situácia sa zmení na polozamrznutú vojnu, tak či tak ju externé faktory /ako napr. prezidentské voľby/ znovu zohrejú do prevádzkovej teploty.

Z nášho slovenského pohľadu ide o to, aby potom tá teplota nepresiahla kritické hodnoty. A neohrozila ev. aj nás za milosrdnou hradbou Karpatského oblúka.