o čase

Zdanlivo neporovnateľné útoky. Útoky na Ismail a Rennu uskutočnili vzdušné a raketové sily Ruska. Útok na Moskvu spáchali špeciálne služby Ukrajiny a jej spojencov z NATO. Na prvý pohľad je útok na Moskvu oveľa významnejší a mediálne zaujímavejší, než útoky na dva prístavy, o ktorých väčšina Slovákov ani nevie kde sú.

A veru áno. Tieto dva ciele sú z aktuálneho vojenského hľadiska veľmi rozdielne. Útok banderovcov na Moskvu je typickým príkladom práce CIPSO pri SBU – je to informačno-psychologická operácia zameraná na získanie širokej medzinárodnej publicity. Je to reklama zdanlivých možností Zelenského a jeho režimu.

Útok dvoch bezpilotných lietadielok, ktoré boli prostriedkami rádioelektronického boja odklonené od svojho cieľa a zničené bez toho, aby spôsobili akékoľvek škody je z vojensko-strategického hľadiska bezvýznamný. Ukrajinci týmto útokom dronov vojensky nič nedosiahli. Akurát pridali prácu ruskej FSB, aby vypátrala, ktorá spiaca bunka banderovských záškodníkov drony ev. poskladala a vypustila na centrum Moskvy z niektorej z dačí v podmoskovskej oblasti.

Ismail a Renna sú iná liga. Sú to jediné dva prístavy Ukrajiny na rieke Dunaj. Ležia neďaleko Moldavska a najmä neďaleko Rumunska. Zhruba tak blízko k Rumunsku ako Užgorod ku SR. V týchto dvoch mestách sú nielen prístavné zariadenia a sklady ale aj lodenice. Pracovníci Slovenskej plavby dunajskej ich dobre poznajú-veď nejedna naša loď sa tu reparovala. Ismail je materským prístavom ukrajinských výletných lodí, čo plávajú po Dunaji aj do Bratislavy a cez prieplavy ďalej, teoreticky až do Holandska. Ismail a Renna sú však v súčasnosti predovšetkým dôležitými prístavmi na export ukrajinských agrokomodít. Ešte dôležitejšími sú tieto prístavy ako miesto importu západných zbraní a munície, predovšetkým zbraní z krajín NATO.

A tu sme pri jadre veci. Pri tom, prečo sú či boli tieto prístavy z vojensko-strategického hľadiska pre Ukrajinu také významné. Donedávna sa ich význam znásoboval tým, že boli relatívne pokojné a bezpečné. Blízkosť moldavských no najmä rumunských de facto NATOvských hraníc umožňovala cez Ismail a Renu mohutnú prepravu vojenskej pomoci. Donedávna. Od dnes rána to už možné nebude. Rusi dnes ráno ukázali, že v bezpečí nie je žiaden ukrajinský vojenský objekt, -ani ten, čo je iba pár desiatok metrov od hraníc NATO.

Ruský útok zničil infraštruktúru dunajských prístavov a vyradil ich na neurčitý čas z prevádzky. Zničil sklady nielen s obilím ale najmä s NATOvskými zbraňami a municiou. Po dnešnom ráne prestala byť Ukrajina de facto dunajskou krajinou. Ukrajina stratila prístavy na Dunaji. Stratila Dunaj. Či v dohľadnej dobe hrozí, že sa novou dunajskou krajinou stane Ruská federácia, to neviem. Výsledok bude závisieť od priebehu bojov o Odessu a zvyšok pobrežia Čierneho mora, ktoré ešte Ukrajine zostáva. Faktický stav je však na najbližšie dni, týždne či mesiace zrejmý. Potom, čo to pre NATO nepôjde cez Nikolajev a Odessu, nepôjde to už ani cez Rennu a Ismail.

A tomu sa na rozdiel od dnešného takmer virtuálneho informačno-psychologického úspechu banderovcov v Moskve hovorí reálny vojensko-strategický úspech ozbrojených síl Ruskej federácie.

Mňa osobne však mrzí, že za obeť vojne padli už aj tie miesta na Dunaji, ku ktorým ma viažu isté- takmer rodinné väzby- a osobné takmer intímne spomienky….