o čase

Pol roka sľubovaná veľká ukrajinská protiofenzíva, ktorá mala vytlačiť Rusov z Novoruska, Donbasu, Charkovčiny a najmä z Krymu sa akosi nekoná. Agentúra Bloomberg už dnes píše, že potom, čo sa protiofenzíva neuskutočnila na jar a čo sa pravdepodobne neuskutoční ani v lete, môže sa posunúť až na jar roku 2024.

O príčinách meškania protiofenzívy špekulujú mnohí. Vojenskí experti sa ale v poslednom čase prikláňajú k verzii, že na odložení ukrajinskej jarnej protiofenzívny mal najväčší podiel úder nadzvukových ruských kindžalov na filiálku Pentagonu resp,. NATO, realizovaný pred pár týždňami na západe Ukrajiny. Naše médiá poskytli o tomto útoku iba veľmi sporé informácie. Pozorovatelia z Poľska a Pobaltia sú o niečo zhovorčivejší, no aj tí zvažujú každé slovo.

Asi sto kilometrov od Ľvova v karpatskom horskom masíve bolo za čias ZSSR vybudované podzemné riadiace stredisko Prikarpatského vojenského okruhu, schopné fungovať aj v podmienkach po jadrovom údere. V hĺbke 100 metrov sa nachádzali vtedy relatívne bezpečné pracoviská pre sovietsku vojenskú generalitu. Nečudo, že po 2014 sa do týchto podzemných štábnych priestorov nasťahovali dôstojníci NATO a Pentagonu. Ochranné prvky bunkrov vylepšili súčasnou opevňovacou technikou, pracoviská vybavili špičkovou spojovacou aparatúrou a v okolí bunkrov rozmiestnili silné zariadenia protivzdušnej obrany.

V takýchto relatívne bezpečných podmienkach potom vojaci NATO a Pentagonu rozpracovávali plány bojových operácií OS UA a aj akčné plány „ukrajinskej“ jarnej protiofenzívy. V bunkroch pracovalo mnoho vysokých dôstojníkov zo Západu, vrátane generálov. – No a v „predvečer“ avizovanej protiofenzívy práve do tohto bukrového komplexu udreli ruské kindžaly. Vypálené boli zo vzdialenosti asi 2000 km. Mali relatívne dlhú letovú trasu. Pri odhadovanej rýchlosti 10-15 násobkov rýchlosti zvuku však kindžaly napriek tomu nemala ukrajinsko-natovská PVO žiadnu šancu zastaviť. Do komplexu so snajperskou presnosťou 1 m trafili bojové hlavice, každá s váhou cca 500 kg. Prvá hlavica vytvorila vo vchodoch hlboký kráter a nasledujúce potom dokonali dielo skazy. Výbuchy a zničujúci požiar prenikli až do spodných úrovní komplexu. Záchranné čaty po útoku začali ihneď pracovať, no vyberali už iba mŕtve telá dôstojníkov zo Západu a Ukrajiny.

Centrum riadenia ukrajinsko-natovskej jarnej ofenzívy bolo teda zničené. Jeho obnova na inom mieste sa už začala, ale je otázka, dokedy potrvá. Navyše po odhalení tajných materiálov Pentagonu sa riadenie ofenzívy ďalej komplikuje. Súčasná akoby stabilizácia frontov, pripomínajúca zamrznutú vojnu ba dokonca akési nepísané skoro-prímerie je zjavným dôsledkom spomenutých udalostí.

Dôsledky úderu kindžalmi na upokojenie bojových činností na fronte paradoxne poukazujú na to, akú úlohu má v súdobom riešení vojnových konfliktov prevaha protivníka v istom druhu zbraní. ˇKindžaly akoby pomáhali naštartovať úvahy o miery aj v hlavách, ktoré donedávna snívali o niečom úplne inom. O dobytí Krymu a Donbasu a o povojnovom usporiadaní Ruska podľa želaní víťazného Západu.

Mier na Ukrajinu samozrejme žiadne zbrane neprinesú. Ani ruské a ani americké. Dokážu však aspoň bojujúce strany priviesť ku zdravej vojenskej logike. Dokážu utlmiť boje aspoň na istý čas. Dokážu prinútiť politikov rešpektovať status quo. A dokážu tak poskytnúť mieru aspoň akú-takú šancu.