o čase

Médiami v SR sa iba tak letmo mihla informácia o tom, že deň nato , čo Maďari definitívne odobrili vstup Fínska do NATO, sa im Fíni za to dobrodenie „odvďačili“ tým, že sa pridali k žalobe na Maďarsko za diskrimináciu LGBTI komunity v oblasti zákonodarstva a praktického výkonu práva. Maďarom hrozí, že ak sa k ponosám na proti-lgbtiácky systém práva v Maďarsku pripoja aj ďalšie štáty, môžu prísť o značnú časť bruselských peňazí z eurofondov.

Spravodajca SRo v Budapešti G.M.Papuček / za študentských čias celkom dobrý futbalista a znalec doma robenej čabajky/ nám zreferoval, že tento atak Fínska proti Maďarsku považujú Maďari za extrémnu podlosť. Za čosi, čo sa v slovenských prísloviach vykresľuje šťavnato napríklad tak, ako je to uvedené v nadpise. Alebo ešte aj inak: „urob čertovi dobre a peklom sa ti odvďačí“. Fíni Maďarom ukázali riadnu „kalevalu“.

Marinovej exekutíva, ktorá bola kedysi do funkcie pretlačená Američanmi, no pred týždňom prehrala voľby, sa útokom na Maďarov pokúsila politické ovzdušie Európy tesne pri odchode od moci aspoň trochu zasmradiť. Za protimaďarským atakom je však cítiť hlavne sorosovský yenkeeovský pach. Tak či onak, etické pozadie útoku na „bratov Ugrofínov“ je typicky fínske.

Prečo ? Lebo Fínov dosť dobre poznám. Mám naštudované ich dejiny, bol som vo Fínsku veľakrát a navyše som aj tu na Slovensku mal možnosť sledovať Fínov pri práci.

Z bohatej a dosť krvavej histórie Fínov aspoň dve-tri poznámky. O čestnosti Fínov svedčí to, že ich „otec národa“ maršal Mannerheim najprv využil všetky dobrodenia ruského šľachtického života, absolvoval výcvik a realizoval kariéru ako cárovi Mikulášovi oddaný ruský generál, -aby po dohode s Nemcami zradil prísahu ruskému impériu a postavil sa na čelo fínskeho separatistického hnutia. Keď sa pro-rusky orientovaní ľavicoví Fíni rozhodli vytvoriť po 1917 tzv. Fínsku sovietsku republiku, Mannerheim ju s pomocou Západom dodaných zbraní rozbil a cca 50 tisíc finskych boľševikov „zmasakroval“.

V masakrách sa Mannerheim asi vyžíval. Lebo počas fínsko-sovietskeho konfliktu zmasakroval približne rovnaký počet sovietskych vojenských zajatcov. Vojaci sovietskej armády, ktorí pobyt vo fínskom zajateckom tábore prežili, hovorili o tom, že sa fínski dozorcovia priam predbiehali v sadizme a tvorivom prístupe k mučeniu Rusov.

O fínskom humanizme vedia svoje aj Sámovia, obývajúci väčšiu časť Fínska, najmä na severe. Fíni pre nich vymysleli posmešné pomenovanie „Laponci“,-ale to by nebolo to najhoršie. Po vzniku fínskeho štátu sa Sámovia zmenili na takmer lovnú zver. Civilizované fínske úrady ich vyháňali z pôvodných sídiel, zakazovali im venovať sa tradičným spôsobom obživy teda chovu sobov, rybolovu a lovu. Zbedačeným sámskym rodinám úrady brali deti do „internátnych škôl“, kde bolo zakázané hovoriť po sámsky a kde sa odohrávala tvrdá finizácia.

Po 2.sv.vojne, v rámci reparácii síce Fíni prišli o časť svojho územia v prospech ZSSR, no išlo o územie, ktoré si Fíni po vzniku svojho štátu a v časoch občianskou vojnou oslabeného Sovietskeho Ruska jednostranne prisvojili. ZSSR sa voči porazenému Fínsku zachoval veľkoryso. Akceptoval ho ako neutrálny štát, upustil od zriadenia sovietskych vojenských základní vo Fínsku. K porazenému štátu sa správal ako k priateľovi. Medzi ZSSR a Fínskom sa vytvorili také partnerské vzťahy, ktoré umožnili Fínom žiť aj na škandinávske pomery v relatívnom blahobyte a pokoji.

Fíni však na svoj revanšizmus a expanzionizmus nezabudli. Len čo sa v rokoch po rozpade ZSSR vytvorili podmienky k zmene geopolitického priestoru v severnej Európe, vyrukovali fínski nacionalisti /momentálne druhá najsilnejšia parlamentná strana/ s požiadavkami návratu území na sever od Petrohradu a na pričlenenie Karélie /takmer až po Archangeľsk/ ku Fínsku. Aby sa to dalo dosiahnuť, pustila sa súčasná fínska elita rovnakou cestou ako maršal Mannerheim. Kým Mannerheimove Fínsko uzavrelo silné zväzky s hitlerovským Nemeckom, uzatvorilo súčasné Fínsko silné zväzky s USA, V.Britániou a vstúpilo do NATO. Hlupáčikovia v našej politike a našich médiách nám tárajú čosi o tom, že Putinova agresia prinútila Fínsko opustiť povojnové mierové dohody s Ruskom, zrušiť neutrálny štatút krajiny a pridať sa k NATO. Je to však bohapusté klamstvo. Za vstupom Fínov do NATO nie je agresívnosť a expanzívnosť Ruska ale naopak-agresívnosť a expanzívnosť Fínska.

Naša verejnosť pozná Fínov ako fešáckych blonďákov s horenoštekmi, mohutnými telami ale detskými tváričkami. Naši športovci by ale vedeli veľa hovoriť o fínskej brutalite, ľstivosti a bezohľadnosti. Seriózne sa tváriace ratingové agentúry vykresľujú Fínsko ako nádhernú krajinu s ľuďmi, ktorí sú vraj najšťastnejšími ľuďmi na svete. Ten kto o Fínsku čosi vie, vie ale aj to, že je to krajina nie iba príležitostných ale poriadnych alkoholikov, krajina kde sa odohralo viacero vrážd spáchaných čistokrvnými fínskymi sériovými vrahmi /spomeniem len viacero krvavých útokov na fínske školy/.

Fínsko má pomerne málo narušenú prírodu, lebo nízka hustota osídlenia a klíma tomu napomáhajú. Veľká časť Fínov žije dlhé zimné mesiace v pološere alebo v tme. Počas letných mesiacov – pri pobyte v prírode- zase veľká časť Fínov usilovne máva rukami, aby odohnala od seba roje komárov. Áno, aj toto je ono „šťastné Fínsko“. Veľkorysý sociálny systém, opierajúci sa o príjmy z dreva, rybolovu a vyspelej elektroniky mnohé z nepríjemných životných podmienok vyrovná, -no tvrdiť, že akýsi index šťastia je v rámci Európy u Fínov najvyšší, to je skôr znak romantického prístupu k výskumu než znak odbornej exaktnosti a vedeckej validity.

Fínsko nie je iba domovom veselého Santa Clausa. Fínsko je aj domovom dosť veľkého počtu nacionalistov, šovinistov, rasistov. A Maďari sa včera a dnes presvedčili, že Fínsko je aj krajina podrazákov. Najmä tých, čo dnes Fínsko kormidlujú k vojne a následne k veľmi veľmi veľmi dlhej termonukleárnej noci.