o čase

V piatok bola v Bratislave obrovská manifestácia občanov za mier a za priateľstvo so slovanskými bratmi, predovšetkým s bratmi Rusmi. Nejdem tu písať, koľko ľudí sa na pochode za mier zúčastnilo, ale boli to desaťtisíce. Najlepšie to iste vedia policajti a vládni politici, ktorí sa tých davov – či si to priznajú alebo nie, určite zľakli. A múdrejší z nich určite s tými tisícmi prebudených Slovákov museli začať kalkulovať.

Kalkulovať by s tým iste mali aj predajní pro-vládni a pro-západní novinári. Aj oni museli vidieť to množstvo ľudí, čo protestovalo nielen proti USA, proti NATO a americkej vojne, ale aj proti ich tunajším sluhom – vládnym politikom a áno, – aj proti novinárom. Proti mediálnym lžiam, proti cigánstvam, aké žurnalisti do novín a na obrazovky či do éteru púšťajú o Západe a údajne našej prozápadnej orientácii.

Novinári sa dnes a zajtra iste budú usilovať obrovskú manifestáciu proti vládnej provojnovej politike a mediálnej provojnovej propagande bagatelizovať.. Svoj strach a svoje obavy ale klamstvami nezakryjú. Pár chudáčikov, čo nemajú prístup k internetu a sledujú iba televíziu či rádio síce novinári zase oklamú, no seba samých neoklamú. Oni vedia, čo v piatkový podvečer v Bratislave bolo. Oni to na svojich snímkach, hoci ich divákom nikdy neukážu, uvidia. A pochopia, koľká bije. Vedia, že to bije aj aj pre nich. Nielen pre to, že možno čítali Hemingwaya vedia , že im zvoní ten zvonec, po ktorom je koniec.

V piatok večer sa ešte nehodní novinári z SRo pred tisícovými davmi skryli za chrbty policajtov a ťažkoodencov. V piatok áno, -ale ako to bude po ďalšie dni ? Čo budú robiť, ako budú žiť s pocitom, že národ je proti nim a oni sú proti národu ? Nie, proti nim nie je iba osamelý starček z Poltára so slabšími nervami. Proti nim je NÁROD. Celý národ. Novinári si po piatku musia položiť otázku-ako ďalej ? Oplatí sa im za tú výplatu ďalej klamať, ďalej luhať, ďalej cigániť alebo začať písať v súlade so zjavnou pravdou, so skutočnou realitou okolo nich ? Oplatí sa im žiť v lži alebo dať do súladu informácie a skutočnosť ?

Novinár nemôže tvoriť pod neustálou ochranou policajtov. Normálny novinár to dlho psychicky nevydrží. Normálny novinár vie, že ho dlhodobo neochráni ani polícia, ani zákony na ochranu novinárov, – ale len pravda. Áno pravda, len a len pravda.

Piatok večer sa hodiny a hodiny našim hlavným mestom rozliehal veselý spev ľudí, čo do svojej metropoly prišli z celého Slovenska. Zneli nádherné slovenské hymnusy /Slovensko moje, Na Kráľovej holi, či Nad Tatrou sa blýska/. Zneli však aj nádherné ruské pesničky. Desaťtisíce Slovákov spievalo protivojnové pesničky Solnečnyj krug či Kaťušu. Pred ambasádou USA bola vlastne jedna obrovská rusko-slovenská veselica.

Pán veľvyslanec si iste musel zúfať, keď si uvedomil, koľko miliónov USD na zmenu myslenia Slovákov Amerika minula a ako katastrofálne pri pokuse o preorientovanie Slovákov zlyhala.

Slováci si včera pripomenuli, že vojna proti nim, proti Slovanom sa vedie už takmer 25 rokov. Nezačala ani vo februári 2022, ani vo februári 2014 ale už 24. marca 1999 o 19.00. Vtedy armáda USA/NATO prešla od rozoštvávania Srbov a Chorvátov, od nepriamej vojny k vojne priamej. Lietadlá USA a NATO začali po tisícoch vyvražďovať Srbov. A odvtedy sa genocída Slovanov nezastavila.

Ibaže Slováci a Slovania toho už majú dosť. Preto vstávajú a zjednocujú svoje sily. Preto sa v piatok večer pod oknami ambasády USA kričalo na slávu Ruska, Poľska, Česka, Srbska, – ba i obyčajného ľudu Ukrajiny. Iba na slávu USA nič neodznelo. Naopak. Ameriku Slováci posielali preč, domov, čo najďalej od svojich po mieri túžiacich rodín.

Na večernej manifestácii sa za kordónmi policajtov a pred klamárskymi novinármi ukázalo aj niekoľko Ukrajincov s ich zástavami. Nikto ich nebil. Chvíľu to tam chceli narušiť -ale čo zmôže 15-20 ľudí proti tisícom ?

Ja osobne som bol trochu smutný, že tých Ukrajincov bolo na ulici tak málo. Malo ich byť oveľa viac, – aby pochopili, čo si Slováci o „ich boji“, o ich totalitnom režime, o ich neobanderovskej ideologii, o ich prezidentovi a ich banderovských ozbrojencoch skutočne myslia. Ukrajinci v piatok dostali lekciu o Slovensku a Slovákoch. Nie o pseudoSlovákoch, čo okolo nich zo zištných dôvodov úslužne pobehujú, ale o tých skutočných Slovákoch, čo ich tu živia. Takáto lekcia, ak by ju dostávali častejšie by možno viedla aj u nich k kritickejšiemu premýšľaniu a možno aj zmene postoja k režimu v Kyjeve. A možno aj, v konečnom dôsledku, ku želaniu zastaviť paľby, nastoliť mier a zmierenie. Ktovie.

Piatkový večer bol určený na otváranie očí: u nás Slovákov, u politikov a novinárov a aj u našich ukrajinských hostí. Slovákom piatok zdvihol sebavedomie. Ukrajincom poskytol pár kvapiek pravdy o krajine, kde teraz žijú a politikom a novinárom poskytol možno dôvod na poriadnu autoreflexiu. Nuž, bratislavský piatok podvečer bol nesmierne poučný.

Verím, že si z neho zoberú ponaučenie aj novinári. Že sa po piatku pokúsia vrátiť k pravde. Ak ale nie, potom neviem neviem, či v SR budeme mať dosť policajtov , aby ich s toľkými lžami pred slovenským národom ustrážili.