o čase

Počuli ste to ? Donedávna veľkí pseudo- bojovníci proti Matovičovi a jeho vláde sa vraj na referende nezúčastnia. A nezúčastnia sa ho ani tí či tamtí kritici súčasnej vlády. – Poviete si: fajn-aspoň sa ukáže, kto je kto, kto za koho kope a aké stranícke tričko skrýva pod košeľou. Poviete si: dobre, že zistíme, kto je demokrat a kto nie. Kto je ochotný vrátiť ľudu právo rozhodovať o svojej vláde a príp. aj korigovať svoje zlé rozhodnutia a kto nie. – Nuž áno, ale také jednoduché to s tým referendom na Slovensku nie je.

Mafiánski chytráci ako Kollár, ktorí mali donedávna plné ústa práva ľudí na referendum -pri pohľade na reálnu možnosť skrátenia svojej vlády, zrazu cúvajú len im tak kolesá pištia. Falošní demokrati z OLaNO, Zaľudí, SaS a ale aj KDH, PS a z Čaputovej paláca argumentujú nemožnosťou účasti ľudu na skrátení mandátu, Vraj sa ohrozí stabilita demokracie, keď tu budú stále nejaké voľby. Poslanci vraj majú ľudské právo užívať si výhody poslancovania 4 roky, bez ohľadu na vôľu ľudu a bez ohľadu na hrôzu, akú Slovensku svojou vládou spôsobujú. Vraj jediná možnosť na skrátenie volebného obdobia a predčasné voľby je poslanecké suicídum. Čiže to, že si 90 a viac poslancov odhlasuje svoj koniec v parlamente. -Akoby sa do NR zvolili poslanci sami, akoby ich tam nezvolili slovenskí voliči.

V opozičných a mimoparlamentných stranách sa v protimatovičovských mediálnych kruhoch sa súvislosti s referendom rozmáha porazenecká nálada, defetizmus. Elity týchto strán a médií akosi zabudli, že ľudia už dlhší čas v 60% žiadajú zmenu tejto vlády a nové voľby. Zabudli na to, ako oni sami sa donedávna na tento údaj radi odvolávali. Teraz, keď sa blíži cieľová rovinka a treba poriadne potiahnuť, poriadne zabojovať, – zrazu sa boja vlastných tieńov a ozveny nedávnych vlastných slov.

Je to podobný jav, ako jav známy z väzníc-len v opačnom garde. Väzni, ktorí statočne znášali mesiace a mesiace tvrdého väzenského života sa zrazu tesne pred uplynutím lehoty väzby a odchodom na slobodu akoby tejto slobody zľaknú. Začnú sa správať nedisciplinovane, pokúšajú sa o nezmyselné úteky -a sami si takto predlžujú pobyt za mrežami. Dokonca v tých najťažších prípadoch sa slobody tak boja, že páchajú samovraždy…ˇˇČosi podobné nastáva teraz v tzv. protimatovičovskom tábore na Slovensku. Protimatovičovskí bojovníci sa preľakli možnosti pádu Matovičovej vlády. Zľakli sa slobody.

Svoj strach si samozrejme racionalizujú. Napríklad malou pravdepodobnosťou úspechu referenda. Akoby to referendum nemalo prebiehať v atmosfére všeobecnej nespokojnosti s vládou ale v podmienkach pohody a väčšinovej vládnej podpory. Strach zo zlyhania pri realizácii záverečného kroku ku vládnej zmene sa začína z prostredia politických elít cez médiá šíriť aj medzi slovenským voličstvom. Slaboduchí ľudkovia začínajú vravieť čosi o zbytočne vyhodených peniazoch, o zbytočnosti kampane a nezmyselnosti účasti na hlasovaní. Strach so zmeny sa mení na defetistickú paniku. To, čo malo byť nástrojom viťazstva sa mení na nástroj porážky.

Bežný človek /politik či volič/ je nerád porazený. Preto sa zoči-voči zlyhaniu snaží od jej procedúry,- od referenda, – dištancovať. Začína tvrdiť, že on už od začiatku tvrdil ako je referendum zbytočné. Že to všetko vlastne nevymyslel on a jemu podobní opozičníci, – ale niekto iný. Niekto s vlastnými nekalými alebo egoistickými zámermi. Niekto, kto sa cez referendum chce sám zachríniť-napr. pred trestným stíhaním. – Niekto veľmi zlý. Niekto ako Fico !

Áno Fico ! Fico je ten vinník, čo referendum spískal. Fico je ten, čo nás núti ísť do toho jeho egomaniackeho referenda. Áno Fico, -ten to je ! To je vinník a budúci porazený.

V januári nebude na Slovensku žiadne ľudové hlasovanie, ale hlasovanie o Ficovi ! Bude to Ficova šou, Ficova fraška, – a Ficova porážka. A že to bude to výhra súčasnej vlády ? Možno áno, ale keď, – tak iba vinou Fica. Neúspešné referendum bude tak hlavne Ficova katastrofa, Ficov krach, Ficovo zlyhanie. A my slovenskí voliči, ktorí v prieskumoch prejavujeme želanie zmeniť vládu, my sa budeme cítiť Ficom oklamaní. Lebo my sme chceli referendum vyhrať-no Fico zamenil naše víťazné referendum za svoje a toto referenudm následne hanebne prehral.

Takéto etudy z oblasti politickej psychológie sa u nás už pomaly stávajú realitou. Opozične naladení politici z rôznych národných a ľavicových strán, nespokojenci a utečenci z vládnych strán, politici a voliči mimoparlamentných strán typu KDH, PS či ma´darskej strany sa miesto mobilizácie začínajú hrať na realistov, na skeptikov. Niektorí dokonca na zjavných odporcov referenda. A tichšie či hlasnejšie odrádzajú voličov už dnes od účasti na referende.

Skôr-neskôr označí ľudové hlasovanie v januári 2023 za Ficovo referendum asi aj Hlas. Ani on nebude chcieť byť lúzerom. Ak by bolo jasné, že referendum bude úspešné, -to by Hlas bol v prvej bojovej línii. Lenže hrozí neúspech, – a jeho otcom nemôže byť nik iný ako darebácky Fico a jeho Smer.

Takže, milí slováčikovia – nebojte sa ! V januári 2022 zostaňte doma. V pohodlí, v teple za pecou. Ako Ťapákovci. A odtiaľ cez televíziu sledujte, ako to ten Fico pekne kúpi päsťou medzi oči. Ignorovaním ľudového hlasovania síce prídete o svoje vlastné víťazstvo,- pozerať na krach úsilia toho, kto vám možno tak trochu chcel aj pomôcť, -to je však oveľa sladšie než eventuálny stres z víťazstva.

Zákutia slovenskej politickej dušičky sú skoro také, ako slovenské jaskyne. Z väčšej časti neprebádané a neprístupné, ba tu a tam aj úplne neobjavené.

Sme my už len národ. Miesto aby sme hľadali cestu, ako vyhrať, hľadáme od začiatku dôvod, kvôli čomu a hlavne kvôli komu sme to zase prehrali. Tak to išlo u nás tisíc rokov a tak to pôjde za tou našou pecou aj naďalej.

. Tancuj tancuj vykrúcaj, len nám piecku nezrúcaj !