o čase

Slováci radi chodia na panské, Radi pracujú pod bičom pandúrov z OLaNO, SAS, PS, Zaľudí. KDH a Sme rodina. Radi sú, keď ich predstavitelia tejto hrôzovlády derešujú. Zauškujú. Kopú do zadku. Testujú. Vakcinujú. Sú radi, keď im nad hlavami lietajú bombardéri NATO s tými najstrašnejšími zbraňami na palube. Sú nadšení, že im strojnásobnia ceny energií a potravín, znehodnotia úspory v bankách, keď im klamú o ich ruských bratoch a vymýšľajú hrdinské historky o ich amerických osloboditeľoch.

Slováci sú radi bití. Najmä tí v Bratislave, Trnave, Žiline, Košiciach prípadne v Prešove a čiastočne aj v Bystrici. Najviac sa na derešovanie tešia obyvatelia Žilinského kraja. Tí sú s Matovičom a Remišovou spokojní. V Žiline, Martine, čiastočne na Liptove, na Kysuciach a Orave je asi blahobyt. Alebo tam žijú masochisti….

Výnimkou sú iba ľudia z mestečiek na Kysuciach a Orave a potomkovia starých Slovákov pri Nitre a Váhu: Trenčania, Nitrania a čiastočne Bystričania. To sú Slováci s odbojnou zbojníckou krvou. Ostatok sú sluhovia, čeladníci, staré baby s hrachom v miske, dievky obsluhujúce zemepánov…,

Treba to rešpektovať. Hlas ľudu, hlas boží. Hlas, tentokrát Hlas SD vyhral voľby , no najmä vyhral nad Smerom. Nečinnosť a komprosmisnáctvo voči vláde vyhrala nad aktivitou a nad odporom proti vláde-hrôzovláde. Smutné.

Smutné. No to neznamená, že sa s tým treba zmieriť. Nie Naopak. Boj musí pokračovať. Dovtedy, dokedy bude v žilinskom kraji šafáriť Matovič v sukni, na trnavskej, nitrianskej, bratislavskej a žilinskej radnici hipsteri, slniečkári, liberálni poskokovia Západu. Dovtedy, kým si šaleni vihodňari neupracú vo svojich hlavičkách-makovičkách. Dovtedy, pokým hore Dunajom neodpláva posledný sluha ohradenej ambasády z bratislavských úradov. Dovtedy, dokedy svetlá moci nezhasnú nad posledným slniečkárom zo Západu.

Formálne výsledky volieb potvrdili starú známu vec. Niečo nad 2 milióny voličov volilo kandidátov s podporou ľavicových a národne orientovaných strán. Takmer dva milióny ľudí volilo kandidátov s podporou vládnych strán alebo strán pravicových a pro-západných. Dva milióny voličov volilo nezávislých kandidátov a pol milióna slovenských Ma´darov volilo pro-maďarských kandidátov. Ako z čísiel vyplýva, jednotlivé tábory sa prelínajú -čo je pre komunálne voľby príznačné. Takže mnohí voliči bodovali v prospech vládnych i opozičných táborov súčasne. Podstatné je, že pro-vládni a protivládni voliči sú takmer v rovnováhe /s miernou prevahou opozičných/. O osude Slovenska rozhodovali, rozhodujú a budú rozhodovať tzv. nezávisle orientovaní t.j. nerozhodnutí voliči a „naši Maďari“. Číselne nič nové. Dojmovo však -aj vzhľadom na ekonomickú a sociálnu totálnu krízu v SR- voľby de facto vyhrali pro-západné strany /vládne i tie, čo vládu podporujú z opozície či z mimo parlamentu/.

Výsledky volieb treba rešpektovať, lebo tak to káže zákon. Ľudia tu chcú matovičov, sulíkov, remišové, majerských, šimečkov ,- aj keď na nižšej krajskej či okresnej úrovni. V poriadku. To ale neznamená, že rezignujeme v boji s hrôzovládou, čo nás obkolesuje. Naopak. Boj pritvrdíme. Zákonným spôsobom. Korektne ale neúprosne. V záujme zdravého jadra Slovákov na strednom Považí a Ponitrí, V záujme ostrovčekov statočných Slovákov na ostatných častiach Slovenska.

Boj za Slovensko sa našťastie dnes odohráva inde. Aj to by sa tu na Slovensku malo rešpektovať. Zápas nekončí, lebo protivník nekončí. Naopak, zápas pokračuje s novou silou. Preto pokračujeme aj my. Bojujeme ďalej. A veríme v lepšie rána, ako je to dnešné. Hmly sa skôr-neskôr rozplynú. Slzy dažďa oschnú. A nad Slovenskom zase zasvieti belasá, priezračná slovenská obloha.