o čase

Pokúšal som sa to naznačiť už v inom blogu,-ale akoby niektorí ľudia mali vyladenú inú stanicu. Najmä politici a novinári dokola púšťajú starú obohratú platńu o atmosfére násilia, nevraživosti a útokov v spoločnosti. Vládni politici a drvivá väčšina médií ukazujú na opozíciu-samozrejme najmä na jej vodcu, R.Fica. R.Fico už včera prorokoval, že dlho nepotrvá a vládni politici a médiá urobia hlavného vinníka z vraždy gayov jeho. Takmer obratom si novinári zahrabali v archívoch a našli tam starý polovážne myslený výrok R.Fica, že on nikdy nenazve niekoho, kto sa cíti byť ženou ale v rozkroku má normálneho „oného“ – ženou. -Tak toto je podľa niektorých slabšie mysliacich publicistov ten návod na Krajčikovo vraždenie ?! Ó bože, toto už preráža všetky pomyselné dná diskusie.

Opozícia však nie je oveľa lepšia. Na vraždu gayov vraj inšpiruje svojimi nenávistnými výrokmi Matovič, Kollár či Remišovej „pexeso“. Aj takéto obvinenia sú poriadne pritiahnuté za vlasy. A slúžia iba tomu najhoršiemu – masívnej politizácii kauzy, ktorá síce navonok má trochu politické zafarbenie, no v skutočnosti jej príčina je úplne inde. To, že sa Krajčík dostal do fázy, keď vraždil, nespôsobili politici svojimi výrokmi. Ani naši, ani americkí, dokonca výnimočne ani len Putin nie. Nie, veru nie.

V patogenéze psychickej choroby Juraja Krajčíka samozrejme má svoj podiel predispozícia, má ho aj rodičovská výchova a áno, aj krátka no neúspešná politickí kariéra pána Krajčíka st. /-je až smiešne, ako sa isté národným stranám nepríliš naklonené sily snažia premaľovať Krajčíka st. z podnikateľa na „politika“…/. Závažnou chybou rodičov bolo, že u dospievajúceho Krajčíka nepostrehli posun jeho osobnosti ku agresivite. Naopak, otec ju ešte iste nechtiac posilnil tým, že Krajčíkovi ml. sprístupnil svoje zbrane a učil ho s nimi na strelnici zaobchádzať. Rodičia možno čosi o svojom synovi tušili, no neboli to odborníci a bohužiaľ, ani chlapca k odborníkom nevzali. Profesionálnejšie správanie by však človek čakal od Krajčíkových pedagógov na škole pre nadané deti -alebo na škole pre čudákov ? Ťažko povedať,-lebo originalita myslenia a správania a abnormita k sebe až tak ďaleko nemajú. Bohužiaľ, ani učitelia, ani spolužiaci nikomu nič podozrivé nehlásili. Aj keď aj oni možno tiež čosi šípili…

Krajčíkov psychický problém sa v takejto atmosfére ďalej vyvíjal. Vstupom do virtuálneho sveta internetu získal na razancii. Zároveň sa ale skryl pod zdanlivú anonymitu sociálnej siete. ZDANLIVÚ. Pretože pre administrátora to anonymita nikdy nebola. Kedykoľvek -ak by bol v Krajčíkových statusoch našiel niečo podozrivé, mohol administrátor anonymitu zrušiť. Mohol Krajčíkovi zablokovať účet, mohol dokonca osloviť so svojim podozrením políciu.

Administrátor to ale neurobil. Týždne a týždne umožnil Krajčíkovi využívať silu sietí na prezentovanie jeho chorých názorov. TU vidím prvé signifikantné pochybenie slovenského verejno-štátneho systému. – Nie v akejsi amorfnej politickej atmosfére, nie v akejsi anonymite sietí – ale v nečinnosti administrátorov sociálnych sietí. Pochybenie administrátora resp.administrátorov je tak veľké, že by za to mali byť braní na minimálne disciplinárnu zodpovednosť.

No a potom sú tu dve inštitúcie, -štátne inštitúcie, riadené konkrétnymi ľuďmi až po úroveň policajného prezidenta, ministra ministra vnútra resp. po úroveń riaditeľa SIS. V zložkách PZ pracujú školení a slušne platení špecialisti, ktorých úlohou je spolupracovať s administrátormi sietí a diskusií, no najmä je ich úlohou samostatne monitorovať internetový priestor, najmä diskusie, statusy, sociálne siete. Majú to robiť a robia to na základe identifikácie podozrivých slov a obsahov, na základe merania ich výskytu v písaných či hovorených textoch. Na základe nich kótujú diskutérov a na tých problémovejších sa zameriavajú podrobnejšie.

Ak ide o závažnejšie zistenia, pristupujú k de-anonymizácii diskutérov. Po rozkrytí ich skutočných mien a adries nasleduje lustrácia záujmových osôb-ich rodinného pozadia, štúdia, práce v zamestnaní, záľub. Medzi prvými vecami sa tu samozrejme zisťuje držanie či nosenie strelných zbraní, vedenie motorových vozidiel, cestovné pasy, trestný register a pod. Ak sa v rámci lustrácie zistia agresívne statusy, zistí sa v rodine prítomnosť strelnej zbrane, zistí sa návšteva strelnice, – musia v každom zodpovednom príslušníkovi zasvietiť všetky červené kontrolky. – Bohužiaľ, v prípade Krajčíka nezasvietili. A nezasvietili ani u pracovníkov SIS, ktorí sa prípadom depistáže možného terorizmu venujú tiež,-aj keď v mierne odlišnej podobe.

Nedá sa nič robiť, -ale v SR musí existovať a aj existuje viacero bezpečnostných nástrojov, ktoré mali v prípade „Krajčík“ včas zasiahnuť, no nezasiahli. Zlyhali. Toto zlyhanie sa ukázalo ako fatálne. Nepochopiteľné. Tak o ňom hovorí aj známy český bezpečnostný analytik generál Andor Šándor. Tak by ho zhodnotil každý, kto by sa pri analýze okolností vraždy správal objektívne a nestranne.

A neskrýval sa za anonymnú „politickú kultúru násilia“. Za akési zlé politické vzory, akési „polnočné slnká“ z internetu a pod. nezmysly.