o čase

Na úvod upozornenie: v tomto článku nejde z mojej strany o žiadne tvrdenie. Opieram sa výlučne iba o svoj názor a úsudok, ktorý som si spravil z fotografií v Pravde.

Nestáva sa to často, ale teraz to musím urobiť. Pravda síce asi musela poinformovať o názore polície /zrejme miestne príslušného oddelenia/ o tom, že sa na cintoríne ruských vojakov v Ladomirovej nič nestalo. Dokonca to ozdobila nadpisom, dosť zjavne útočiacim na GP za jeho zákonný záujem o stav veci, -no súčasne prezentovala fotografie, ktoré JEDNOZNAČNE dokazujú, že sa v Ladomirovej predsa len čosi stalo. Na fotkách Pravdy vidieť stav cintorína pred 8 rokmi a dnes. Úhľadné hroby s betónovými obrubami sa zmenili čosi strašné- na rumovisko s kusmi betónu, rozjazdené okolie hrobov, jednoducho spúšť.

Fotografie svedčia o tom, že v Ladomirovej naozaj došlo k veľkej nehoráznosti. Pod rúškom rekonštrukcie bolo asi zničené dielo, na ktorom sa finančne podieľala RF a ktoré bolo nielen pietnym miestom pre potomkov padlých ale aj zaujímavou turistickou zastávkou. Starosta tvrdí, že vraj betónové ohrady boli silno narušené a bolo ich treba BÁGROM odstrániť. Každý normálny človek, ktorý aspoň raz robil s cementom vie, že po 8 rokoch sa s betónom prakticky nič nedeje. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že starosta zjavne porušil medzinárodnú i národnú legislatívu, viažúcu sa k starostlivosti o vojenské hroby. Zjavne porušil medzinárodný dohovor o tejto téme medzi SR a RF. Starosta mal požiadať Veľvyslanectvo RF o súhlas s akoukoľvek rekonštrukciou. Podľa veľvyslanca RF to ale neurobil. Evidentne bez potrebného súhlasu slovenských a ruských autorít dal príkaz bagrovať…

Policajt, ktorý vec okomentovať ako hoax zjavne fotky z miesta činu nevidel, na mieste nebol a dohodu o starostlivosti o vojenské hroby medzi RF a SR vysoko pravdepodobne neštudoval. Už toto stojí za pozornosť generálnej prokuratúry. Takže pán Žilinka ničomu a nikomu nenaletel. Drží sa svojich práv a povinností, opiera sa o zákon. Prešetriť skutkový stav veci je jedna z jeho základných povinností. GP Žilinka koná a to je dobre. Vďaka nemu zostali v SR aspoň posledné zvyšky právneho štátu.

Prokuratúra by sa však možno mala zaujímať aj o názory, vyslovené v článku Pravdy, ktoré kritizujú zákonný záujem GP o vec. A tiež by sa možno mala zaujímať aj o autora názorov, podľa ktorých by sa veľvyslanec cudzieho štátu nemal, ba nesmel slobodne pohybovať po území krajiny, v ktorej má diplomatickú misiu. Tak takúto nehoráznosť si nedovolili vysloviť ani súdruhovia z ÚV KSČ a súdruhovia z ŠTB v 50-tych rokoch 20.storočia. – Ak by toto platilo, potom by u nás žiadne veľvyslanectvá neboli. Veď domáce väzenie pre veľvyslanca,-to tuším bolo iba v Iráne v čase Chomejního. – Alebo to autor tejto myšlienky tak univerzálne nemyslel – a zakáz pohyb mimo ambasádu chce uplatňovať výlučne proti veľvyslancovi Ruska ? Ak áno, tak potom by to bol casus belli a autor tejto chorej idey by bol vojnový štváč.

A ešte poznámka na záver. V Ladomirovej som bol viackrát. V časoch ČSSR jej obyvatelia -Rusíni, tu a tam využívali ochrannú ruku rusínskeho tatka Biľaka,-aby si to či to po známosti vybavili. Tvárili sa ako najväčší priatelia ZSSR a bratského ruského ľudu. Bol to však asi iba číry oportunizmus a konjunkturalizmus. Teraz badám u niektorých Rusínov inú tendenciu. Preorientovali sa z Moskvy na Kyjev a Washington. To im prináša väčšie výhody. Zrazu už nie sú RUSíni ale iba Rusíni-Ukrajinci, ba možno už iba Ukrajinci. Som zvedavý, kedy začnú nepokryto banderizovať – a žiadať Ukrajinu od Ladomirovej cez Prjašiv až po Piprad resp. až po hranicu Slovenska s Moravou.

Zatiaľ sa, našťastie, nič také nedeje. Ale vandalizmus, ktorý sa stal s ruskými hrobmi v Ladomirovej by do tohto trendu celkom slušne pasoval.