o čase

V informačnom tieni, spôsobenom nekonečnými písačkami o Zelenskom a banderovcoch na Ukrajine sa USA ďalej venujú svojmu svetovládnemu remeslu. Jeho podstatou je rozmiestňovať po svete pro-americké servilné režimy a ak ľud vo voľbách zvolí menej poslušných, voči USA kritickejšie naladených vodcov, potom ich čo najskôr pomocou vojenských alebo parlamentných pučov odstraňovať a nahrádzať znovu „svojimi“ ľuďmi.

Takúto prácu robia americkí „diplomati“ a agenti CIA a akože americké rozvojové a mimovládne organizácie po celom svete, no predovšetkým na „zadnom dvore USA“, v Latinskej Amerike. V týchto dňoch sa scenár s parlamentným pučom podarilo USA úspešne realizovať v Peru. Ľavicový dedinský učiteľ /indiánskeho pôvodu/ Pedro Castillo, zvolený nie tak dávno v priamych voľbách jasnou väčšinou Peruáncov, bol parlamentom zosadený z funkcie. Castillo skončil vo väzení a na jeho miesto zasadla do najbližších volieb /za vyše 2 roky/ povoľná viceprezidentka. Pečená-varená na tamojšej americkej ambasáde.

Oficiálnym dôvodom impíčmentu Castilla bola „morálna nespôsobilosť“ viesť štát. Nejasný a mnohoznačný článok peruánskej ústavy spred takmer 200 rokov bol pôvodne vymyslený pre prípad, že prezident ťažko psychicky ochorie alebo sa dopustí hrdelného zločinu. V poslednej dobe sa do konceptu morálnej nespôsobilosti dostáva predovšetkým korupcia. Korupcia je v Latinskej Amerike mimoriadne obľúbený dôvod na odstavenie nepríjemných ľudí z funkcie. Korupcia sa tu dokazuje iba prehlásením dôveryhodných osôb, bez vecných či listinných dôkazov. Jediné, čo je potrebné, je nájsť nejakého človeka, ochotného korupciu pred úradmi potvrdiť. /Nepripomína vám to niečo ?/. USA a ich peruánskym sluhom teda nerobilo problém obviniť Castilla z korupcie. Na dôvažok ho zaťažili obvinením zo snahy o narušenie doterajšieho ústavného systému.

Castillo sa úsilím o zmenu peruánskej ústavy netajil a netají. Pod heslom zmeny ústavy išiel do volieb a vyhral ich. Castillo chce peruánsku ústavu zmodernizovať a gumené články, akým je aj impíčment kvôli „morálnej nespôsobilosti“ odstrániť. Spolu s tým chce zmeniť niektoré právomoci peruánskeho parlamentu, spôsobujúce v krajine chronickú nestabilitu a časté zmeny vlád a prezidentov.

Uvažované zmeny ústavy chcel Castillo dať odsúhlasiť Peruáncom v referende. Lenže to nemal robiť. Skôr, než čokoľvek stihol podniknúť, začal parlament, obávajúci sa straty svojej moci, proces odvolávania prezidenta. Snaha prezidenta rozpustiť parlament a vypísať nové voľby prišla už neskoro.

Najviac sa ústavných zmien obávali USA-z chronickej nestability latinskoamerických štátov vrátane Peru totiž sústavne ťažili. Politická džungľa v parlamente a neprehľadná spoločenská situácia ich podnikateľom a ich vojenskopolitickým stratégom veľmi vyhovovala. Silná prezidentská pozícia a stabilná vláda bola a je to najhoršie, čo by si USA v Peru želali.

Castillo chcel po zmene ústavy realizovať aj ľavicový sociálny program, medzi Peruáncami mimoriadne populárny. Obsahoval body ako napríklad zvýšenie investícií do vzdelania na úroveň 10% HDP, poskytnutie lacných úverov pre 2,2 mil. chudobných roľníkov, technicko-technologická pomoc poľnohospodárom, vytvorenie 300 vzorových roľníckych družstiev, ktoré by roľníkov inšpirovali k novým formám práce, peňažné dávky pre ľudí pod hladinou chudoby a pre bezdomovcov a pod.

Peruánski latifundisti a americkí agropodnikatelia sa už dnes, po zvrhnutí a zatknutí Castilla /hrozí mu väzenie až 20 rokov/ jeho ľavicových sociálnych programov báť nemusia. V Peru zostane všetko po starom. Tradičné elity, ovládajúce parlament a ozbrojené sily a ich americkí tútori môžu chvíľu pokojne spávať. Peruánci síce demonštrujú, ale policajné a armádne jednotky sú na nich pripravené.

USA majú obdobné problémy ako v Peru, aj v Mexiku, Bolívii, Brazílii, Argentíne a samozrejme aj v Nikarague a Venezuele. Ktorá z týchto krajín bude teraz na rade : kam pocestujú aktivisti amerických mimovládok, mierových zborov a po nich agenti a špecialisti CIA ? Je pravdepodobné, že úspech z Peru niekde zopakujú. Informačný tieň, spôsobený dianím na Ukrajine, treba využiť. – Takže, kto bude ďalším prezidentom, obvineným z „korupcie“ ? Kde to zajtra vypukne ? V Bolívii, Argentíne, Peru…? Ktovie. Jedno je isté: v kráľovstve korupcie – na Ukrajine, to určite nebude.