o čase

Americké periodikum MWM v novom čísle oznámilo, že jeden z odpaľovacích raketových systémov Patriot americkej výroby bol na Ukrajine zlikvidovaný ruskou raketou Iskander. Nepíšu o tom ruskí propagandisti, píše o tom americký Military Watch Magazine. Autori konštatujú, že ukrajinský vzdušný obranný štít sa tým rúca.

Zábery z amerického bezpilotného sledovacieho lietadla ukázali tiež na udalosť, ktorá sa stala nad obcou Gvardejskoje neďaleko Odessy. Snímky ukázali, že posledný pôvodne sovietsky systém S-300 PS, pozostávajúci z radarov, odpaľovacích zariadení a i. techniky bol tiež už zničený a to zase raketou Iskander M.

Keď na začiatku PVO Rusi zničili praktický celý arzenál ukrajinských Buk-ov a S-300 z čias socializmu a zničili následne aj S-300 dovezené narýchlo z postsocialistických krajín NATO, vystala pred Kyjevom a jeho tútormi z NATO nutnosť nahradiť Buk-y a S-300 niečim iným zo skladov NATO. Rozhodli sa pre americký variant S-300, nazývaný MIM-104 Patriot. Ibaže aj tieto raketové systémy sa po úderoch ruskými Iskandermi už dosť preriedili…

Prvý systém Patriot bol Rusmi zničený 23.2.2024. Nasledovalo zničenie ďalšieho systému pri Sergejevke o mesiac neskôr. V júli 2024 zničili Iskandery dva systémy Patriot pri Odesse. 11.augusta 2024 boli zlikvidované ďalšie tri systémy Patriot, vrátane radarov AN/MPQ 65. Účinnosť Iskanderov v boji proti systémom Patriot tkvie v ich schopnosti robiť úhybné manévre v záverečnej fáze letu, tesne pred zasiahnutím cieľa. Narúšajú tým výpočty systému. Navyše majú schopnosť vypúšťať návnady a tým Patrioty úplne „ohlúpnuť“.

Iné americké periodikum The Hill píše o urážajúcej nevšímavosti Moskvy k 50 dňovému Trumpovmu ultimátu. Vojenské aktivity OS RF sa neznížili, naopak. DNes napr. OS RF oznámili obsadenie ďalších troch dedín: Kameskoje, Dechtarnoje a Popov Jar. Každá z týchto obcí leží v inej oblasti, na inom úseku frontu. To je dôkaz, že Rusi miesto veľkej ofenzívy na jednom úseku frontu stále realizujú tzv rezanie všade – teda vytrvalé útoky po celej dľžke frontu. Podľa The New York Times si je Putin istý svojim víťazstvom a podľa toho aj koná. Putin proklamuje, že je ochotný použiť na svoje ciele bezbolestné politické a diplomatické nástroje. Pokiaľ však Ukrajina a USA ruské podmienky ignorujú, budú boje pokračovať.

Nemecký analytik Andreas Umland v novinách Der Tagesspiegel obvinil Trumpa zo zrady Ukrajiny. Trump dosiahol čo chcel, – profit z ukrajinskej vojny a profit z celkového rozpoloženia Ukrajiny. Zrada USA sa však nezačala aktuálnym váhaním pri dodávkach účinných amerických zbraní Ukrajine. Zrada sa podľa Umlanda stala už podpisom Budapeštianskeho memoranda. Boli to vraj najmä USA, ktoré presadzovali bezjadrový štatút Ukrajiny. Obávali sa totiž vtedy aktuálnej hrozby, že sa jadrové zbrane dostanú do rúk protiamerických teroristov. USA sú voči UA kruté. Vrcholom necitlivosti je podľa Umlanda to, čo urobil naposledy poverenec Kellogg. Pri návšteve Moskvy vyhlásil, že pre USA aj na Ukrajine platí heslo „America First !“

The Economist sumarizuje názory západných investorov na reálnosť uvalenia amerických sekundárnych 100% ciel na štáty obchodujúce z Ruskom. Investori sa zatiaľ správajú tak, ako keby Trump ani nič nepovedal. The Economist okrem toho spochybňuje aj trvanlivosť dohody USA a EU/NATO pokiaľ ide kupovanie amerických zbraní pre Ukrajinu. Tu podľa novín nejde iba o nedôveru k Trumpovým siláckym rečiam a skromným činom, ale aj o fenomén akejsi „sankčnej únavy trhov“, resp únavy trhov z neustále nových a nových balíkov sankcií bez zjavného dopadu sankcií na schopnosť Ruska ďalej viesť na Ukrajine svoju Špeciálnu vojenskú operáciu.

Trhy považujú Trumpove vyhrážky za súčasť konsolidácie republikánskeho tábora a udržiavania zástupov jeho voličov v istom stupni akcieschopnosti. Názory investorov sú zatiaľ mierne optimistické. Trump je síce nepredvídateľný ale aj známy tým, že oveľa viac breše ako hryzie.

Na ďalší vývoj na Ukrajine však nebudú mať vplyv iba USA ale aj EU. V tejto súvislosti prípravy nového rozpočtu Európskej únie pre UA neveštia nič dobré. Prvý čo len trochu vojnový rozpočet EU znosil pod čiernu zem nielen Orbán, ale aj Poľsko, Francúzsko a Nemecko. Všetky štyri tieto krajiny odmietajú dávať masívne peniaze na zbrojenie na úkor podpory poľnohospodárstva a eurofondov na podporu súdržnosti EU.

Do momentu schvaľovania rozpočtu EU /je potrebný súhlas všetkých členov !/ je ešte ďaleko. Vyhliadky Kyjeva, že ho EU podporí zvýšenou vojenskou pomocou ale tiež finančnou pomocou v rámci prípravy UA na vstup do EU, ale už dnes nie sú príliš ružové.