o čase

Rusi včera obsadili strategickú dedinu Ševčenko, v ktorej sa nachádza ložisko lítia, údajne najväčšie na svete. Je to to ložisko, ktoré Zelenskij sľúbil v dohode o nerastnom bohatstve Ukrajiny americkému prezidentovi Trumpovi. Ruské ozbrojené sily totiž v rámci ofenzívy v smere na Dnepropetrovsk dobyli ďalšie územia juhozápadne od Pokrovska. Konkrétne okrem dediny Ševčenko dobyli aj dedinu Novosergejevku. /Od Velikej Novoselky sú tieto dobyté územia na severozápad./

Dnepropetrovský front je momentálne podľa Rusov a aj podľa Ukrajincov najdynamickejší z celej zóny rusko-ukrajinských bojov. OS RF bojujú na hraniciach Dnepropetrovskej oblasti pri Orechove a tiež na juhu, kde z Novoukrajinky postupujú na širokom páse pozdĺž rieky Volčja smerom na západ. Tu, ako sme minule zmienili, bola oslobodená dedina Jalta. Severne od Novoukrajinky Rusi chcú konsolidovať svoje postavenia, aby mohli ísť ďalej na Pokrovsk od západu a rozvinuli útoky na Novopavlovku, nachádzajúcu sa už v Dnepropetrovskej oblasti.

Včerajšie dobytie dediny Ševčenko je vskutku veľmi významné. V ložisku pri tejto dedine je podľa geologických prieskumov 13,8 mil. ton lítiovej rudy. A aby zlých správ pre Zelenského /ale aj Trumpa !/ nebolo dosť, vo veľkom ohrození sa ocitá obrovské ložisko koksovateľného uhlia v dedine Udačnoje, na západnom okraji Pokrovska /baňa Pokrovskaja/. Ak Ukrajinci baňu na mimoriadne kvalitné koksovateľné uhlie stratia, stratia podstatnú časť svojej hutníckej základne. To bude rana nielen pre ukrajinský priemysel, ale hlavne rana pre ukrajinský export a pre silný zdroj prijmov do ukrajinského rozpočtu. No a v neposlednom rade i rana pre stabilitu hrivny.

Pre tých, čo si už nepamätajú, o čom je ukrajinsko-americký nerastný „díl“ pripomínam, že v ňom UA sľúbili ukrajinské prírodné zdroje na oplátku za MINULÉ a BUDÚCE vojenské dodávky. USA teda napr. za lítium peňazmi priamo nezaplatili. Ide o čosi ako barter či vzájomné vyrovnanie záväzkov a pohľadávok. Aby Trumpov „díl“ fungoval, bolo potrebné a je potrebné PRÍMERIE, t.j. ide o to, aby sa nebojovalo tam, kde USA chcú ťažiť. – Odtiaľto teda pramení „úprimná snaha“ o ukrajinsko-ruský mier či aspoň o prímerie u nádejného kandidáta na Nobelovu cenu pána Donalda Trumpa…. Prímerie je t.č. v nedohľadne, Rusi postupujú a Trump je z toho „smutný“. Bol by rád, keby Zelenskij vybavil prímerie aj za cenu územných a medzinárodnoprávnych ústupkov. Lenže ten nie a nie. Mier nechce vymeniť ani za pôdu, ani za neutralitu UA. Trump je z toho „smutný“…

Našťastie pre Trumpa, je tu ešte jedna možnosť ako sa dostať k lítiu pri obci Ševčenko. Trump dostal od Putina prísľub, že sa po vojne budú môcť americké firmy zapojiť do joint venture- do spoločných americko-ruských podnikov či dokonca dostať licencie na samostatnú ťažbu nerastov na ruskom území. Rozumie sa, aj na novom ruskom území, teda aj na území ložiska Ševčenko. Tento variant nie je až taký „fajný“, ako by bol variant „dílu“ so Zelenským, ale ako sa vraví – keď neprší, nech aspoň kvapká.

Polooficiálny ukrajinský zdroj informácií „Deep State“ uvádza, že sa pozdĺž rieky Vovča na úseku Alexejevka-Zeljonoje Polje pod náporom nových a nových síl ruskej pechoty ukrajinská schopnosť odolávať Rusom rúca a de facto sa rozpadá aj celý tento segment frontu. Vznikajú tu obrovské sivé zóny, čo neveští nič dobré. Ukrajinskí analytici predpokladajú, že sa Rusi zo Ševčenka pohnú na juh, aby sa spojili s jednotkami postupujúcimi popri rieke Volčja a obkľúčili dediny Mirnoje, Poddubnoje a Novochatskoje,

Ruskí analytici si pochvaľujú, že sa OS RF dostali do lesov Dnepropetrovskej oblasti. Po oslobodení dediny Muravka, ležiacej pri diaľnici sa ich postup zrýchli, lebo miesto po poliach budú môcť využívať asfaltky. Na Novopavlovku zamieria po relatívne pohodlnej ceste.

Ukrajinský denník „Strana“ špekuluje o strategických zámeroch Rusov. Podľa neho vyvinú maximálne úsilie, aby dobyli veľké priemyselné centrá ako Dnepropetrovsk a Zaporožie. Tým by Ukrajinu definitívne zbavili väčšieho priemyslu a premenili ju na agrárnu krajinu. Denník „Strana“ píše, že Rusi v ofenzíve na Dnepropetrovsk nejdú v mohutných zoskupeniach tankov a pancierových vozidiel, teda v podobe akejsi všeobecnej ofenzívy, ale v menších no o to častejších útočných skupinách. „Strana“ to označuje za taktiku „menších no častejších a ostrejších rezov“ resp. taktiku „tisíc rezov“.

Dôsledkom ruskej taktiky sú OS UA čoraz vysilenejšie, s vyčerpanejšími zálohami. Je to podľa „Strany“ typická ukážka dôsledkov opotrebovacej vojny. Rusi tlačia v podstate na všetky úseky frontu a je iba otázka času, kedy front prelomia a rozhodnú o definitívnom konci vojny.

Do koloritu správ z ukrajinských bojísk zapadajú niektoré pre Kyjev nepríliš priaznivé správy. Napríklad, že Rusko stále zarába na exporte energonosičov. Rusko totiž zostáva so 17% -ným trhovým podielom druhým najväčším exportérom skvapalneného plynu LNG do EU. /Prvé sú USA s podielom 50,7 % a tretí je Katar s 10,8%/. Pokiaľ ide o dovoz zemného plynu cez potrubia, Nórsko je prvé s trhovým podielom 52,6%, Alžírsko druhé s 19,4% a Rusko s 11,1% je tretie. EU by rada ruský plyn z Európy úplne vypudiť /repowerEU/, no plán EK naráža na odpor členských štátov EU. Ak by sa aj repowerEU podaril, Rusko je flexibilné a presunie svoje vývozy do Číny, Indie a Juhovýchodnej Ázie.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je Rusko štvrtým najväčším exportérom LNG plynu na svete – za USA, Katarom a Austráliou. Agentúra ale očakáva posilnenie ruskej trhovej pozície, pretože pracuje na sprístupnení nových plynových ložísk v Arktíde a na Ďalekom Východe.

Na dôvažok -na silu Ruska v zápase proti USA/NATO/UA pozitívne vplýva váhanie Veľkej Británie naplno siahnuť po zabavených ruských devízových rezervách a Trumpove tance okolo voľby nového šéfa FEDu. Dôsledkom je aktuálny prepad dolára a nervozita okolo americkej pomoci efektívne pomáhať „bojujúcej Ukrajine“.

Naše médiá reagujú na zlé správy z ukrajinského frontu zastieracími správami o podozrivo nafúknutých úspechoch banderovcov. O reálnom vývoji bojov na Ukrajine nepíšu. Vyžívajú sa v hlúpostiach, napr. ako ukrajinský Mig-29 zostrelil jeden ruský dron. /Zabúdajú informovať, že kým zostrelený dron mal výrobnú cenu 290 dolárov, vystrelená raketa mala cenu 120 krát vyššiu. Podobne absurdne vyznievajú aj informácie o ukrajinskom útoku na ruské vyloďovacie plavidlo v Čiernom mori, o sabotáži banderovcov pri jednom z odpalísk S-400 /a vydávajú to za „zničenie celej ruskej PVO na Kryme…/. Propagandistom sa „nehnusí“ písať o každom poškodenom moste na Done, o každej horiacej ruskej nádrži na PHM. Fantastické úspechy, len čo je pravda. Komár štípe a ruský medveď postupuje.

GŠ UA blúzni čosi o zastavení ruskej letenej ofenzívy, no nedodá, že sa táto ofenzíva ešte ani nezačala. A je dosť pravdepodobné, že sa v klasickej „masštábnej“ forme ani neuskutoční. Rusom zdá sa, postačuje ofenzíva spomenutou taktikou „tisícich rezov“. Taktika všeobecného tlaku a rezov na toľkých miestach frontu, že na to ukrajinské OS nestíhajú a nevládzu reagovať.