o čase

Viktor Anatoljevič But je známy ruský podnikateľ, zakladateľ viacerých neštátnych leteckých spoločností. V minulosti ako agent FSB zabezpečoval zbrane pre viaceré ľavicové proti-americké odbojové skupiny. Najmä v Latinskej Amerike a Afrike. No tu a tam aj v Ázii.

Pri jednej z ciest do Ázie ho v Thajsku chytili a vydali do USA. Tam ho odsúdili ako „obchodníka so zbraňami“ na 25 rokov. Do Ruska sa dostal nedávno, v rámci výmeny špiónov o.i. aj „nevinnej americkej basketbalistky“ a agentky CIA Britney Grinnerovej. Tú v RF pre zmenu odsúdili „za drogy“. -Legendy bokom, išlo o rusko-americkú výmenu agentov.

Čo robí taký prezradený a prepustený agent tajnej služby ? Zvyčajne si užíva služobný dôchodok, píše memoáre, scenáre pre dobrodružné filmy a rozdáva interview. Viktor But naposledy v interview pre jedno ruské médium hovoril nielen o svojich napínavých dobrodružstvách, ale aj o tom, ako ho po zatknutí spracovávali americkí vyšetrovatelia. Žiadali od Buta svedectvá o tom, ako sa do akože obchodu so zbraňami zapojili špičky vládnucej ruskej elity-napríklad Šojgu, Lavrov …a áno, aj Putin. Žiadali ho však o to, aby svoje „úprimné svedectvá“ doplnil aj nejakými vecnými dôkazmi. CIA sa ponúkla, že mu s ich vyfabrikovaním pomôže. Ak by takúto rolu But prijal, mohol by si žiť v USA v exile, životom prominentného kajúcnika. Mal by sa podobne, ako sa má G.Rodčenkov, bývalý predseda ruskej antidopingovej agentúry RUSADA. Tento kajúcnik si v USA vraj žije ako prasa v žite. – Stačilo by, aby But verejne obvinil ruskú elitu z obchodu so zbraňami. Stačilo by mu k blahobytu stať sa kajúcnikom.

Americkí vyšetrovatelia okrem takéhoto sladkého medu ponúkali Butovi aj bič. Vyhrážali sa mu doživotným väzením bez možnosti prepustenia na slobodu. Vyhrážali sa, že uväznia a podrobia „nepríjemným“ výsluchom aj Butovu ženu. Skúšali všeličo. – Ibaže nepochodili. But bol na rozdiel od bývalého šéfa ruskej antidopingovej agentúry spolupracovníkom ruskej FSB. Bol na zatknutie, vyhrážky a väznenie trénovaný. Vedel, že ho RF v galibe nenechá a využije prvú príležitosť, aby ho s USA vymenila a vrátila do vlasti. A mal pravdu. Rusi ho neopustili a dnes je But opäť v Rusku.

Prečo o tom píšem ? Lebo mi to pripomína techniky práce s kajúcnikmi v jednej nemenovanej krajine medzi Dunajom a Tatrami. V tejto krajine sa však už vyšetrovateľom a kajúcnikom ich zlaté časy krátia. Ešte 8 mesiacov a šlus. Čas na „doriešenie opozície“ sa síce vďaka nezmyselne dlhému termínu predčasných volieb zmenšuje, no i tak sa ešte toho dá stihnúť dosť a dosť.

Takže – do roboty, lipšici, mikulcovia, vagovičovci, hamranovci…V najhoršom prípade vás vaši tútori za kohosi zamenia…