o čase

Zelenskij v posledných týždňoch prosil EU o 140-180 miliárd eur. Dostal polovicu-2 x 45 mld eur: na holé prežitie. Iba na prežitie štátneho sociálneho systému, obsluhu dlhu, na administratívu, na chod štátu však UA potrebuje 40 mld ročne. Okiaľ ich vziať ?

Z vlastných zdrojov Ukrajinci vypotia max, 20 mld, zvyšok – iba chod štátu musí dodať EU. Z ročnej 45 mld žobračenky na armádu zostane sotva 5 mld. OS UA môžu dostať aj viac, ale iba na úkor ochromenia funkčnosti štátu. Naše médiá píšu o tom, že Zelenskij dostal včera darček. Je to hlúposť. Zelenskij dostal pár eur na prežitie.

Zelenskij očakával, že dostane 180-190 mld, teda takmer celé nezákonne zadržiavané ruské aktíva. Ak by mu ich EU dala, – to by bol vianočný darček ! Bohužiaľ pre Zelenského, EU sa ukradnúť ruské aktíva a dať ich Kyjevu bála. A bojí. Prečo ? Jedným z najdôležitejších dôvodov je strach o zneistenie a následnú stratu finančných investícií, ktoré do bánk v EU prišli prichádzajú a azda budú prichádzať aj v budúcnosti.

Povedzme si o tom trochu podrobnejšie. Oficiálne sa nezdar okolo ruskách aktív vysvetľuje politickým odporom niektorých krajín /popri Belgicku aj Cypru, Malty…no najmä ČR, Slovenska a Maďarska/. Argumentuje sa tiež právnymi problémami, spojenými s rekviráciou a dodaním peňazí Kyjevu. Hovorí sa aj o strachu zo symetrickej ruskej ruskej odvety. Áno, je v tom zrnko pravdy, -no hlavnou príčinou cúvnutia EU je sú BANKY. Dôvody pre upustenie od krádeže ruských peňazí a ich darovania Zelenskému sa nachádzajú v kanceláriách európskych bánk. Kľúčovým slovom je tu REPUTÁCIA. Dôveryhodnosť celého európskeho finančného systému. ECB varovala, že zhabanie ruských aktív a ich odovzdanie Ukrajine by bol precedens s mimoriadne ničivým dopadom na finančnú stabilitu Európy. Zhabanie ruských aktív by odradilo zahraničných investorov od eurozóny. Investori by sa začali báť, aby sa osud ich peňazí neriadil ekonomickými ale politickými či ideológickými kritériami.

Dajme si to do súvislosti s faktom, prezentovaným ECB a síce, že 23% štátneho dlhu eurozóny je v rukách mimoeurópskych investorov. V číselnom vyjadrení je 2,6 BILIÓNA EUR. Pozor, – hovoríme tu iba o verejne známom podiele mimoeurópskych investorov, hovoríme v podstate iba o štátnych dlhopisoch. Ďalšie % dlhu eurozóny sú spojené so skrytejšími vecami: súkromnými investíciami, súkromnými vkladmi, korporátnymi finančnými nástrojmi, fondmi offshore -štruktúry, peniazmi tzv. uzavretých subjektov. A práve tieto skrytejšie zložky sú podstatou finančnej stability Európy. Oni sú bázou pre prosperitu Európy, to sú skutočné peniaze, ktoré živia dnešnú eurozónu, EU, UK a Európu ako takú.

Európske banky sa už dávnejšie opierajú o investičné fondy Arabov z krajín Perzského zálivu a z Číny /štátne a pseudoštátne štruktúry/. K tomu si prirátajme súkromný a poloverejný kapitál ázijských elít, privátne bohatstvo ropných monarchov, elít Blízkeho východu a krajín Maghrebu, elít z Afriky a Južnej Ameriky. V neposlednom rade sú to napokon veľkí súkromní investori z USA a zo samotnej Európy. Títo investori doteraz považovali Európu za relatívne bezpečnú /napr. v porovnaní s USA/ politicky neutrálnu, predvídateľnú zónu pre rozmnožovanie svojich peňazí.

Všetci títo investori sú mimoriadne citliví na správy, že o ich peniazoch nebudú rozhodovať iba ekonomické súvislosti, iba medzinárodné finančné právo, -ale aj POLITICKÁ ÚČELOVOSŤ. Ak by to nastalo, investori by pochopili, že ich v EU uložené peniaze sa z večera na ráno z neutrálnych peňazí stanú peniaze toxické. A že o tieto peniaze, označené za toxické. môžu ľahko prísť. Ak si to Dauha, Peking a Abú Dabí uvedomia, začnú špekulovať o novom mimo-európskom bezpečnejšom úložisku. Napr. v Singapure, Hongkongu, Emirátoch či dokonca aj o Trumpových USA.

Nie iba masový ale hoci len čiastkový útek investorov z Európy by mal na jej finančnú a politickú stabilitu devastačné účinky. Bankári EU, ECB a pod. si toto uvedomujú. A preto v zákulisí politického boja o ruské aktíva, mimo dosahu kamier a mikrofónov, mimo médií, politikom EU zdvorilo vysvetľujú, kde končí antiruské politické táranie a kde začína neľútostné apolitické účtovníctvo. Táranie európskych lídrov na tlačovkách je jedna vec a peniaze, ktoré poháňajú európsku ekonomiku je vec druhá. Tieto peniaze následne potom vlastne rozhodujú aj o tom, kto v Európe vládne.

Suma sumarum, boli to bankári, ktorí v zákulisí Macronovi, Merzovi a nepriamo aj Starmerovi povedali, – chcete viesť vojnu ? OK- tak si vezmite bakovú pôžičku. V žiadnom prípade ale nesiahajte na peniaze mimoeurópskych investorov. Rovnakí bankári následne ponúkli svoje služby. S istým úrokom a s ručením za pomoci rozpočtu EU.

Vec sa prebežne vyriešila. Zelenskij dostane na svoju vojnu a na svoje štátne prežitie žobračenku a cudzie /ruské/ aktíva zostávajú, kde sú. Mimoeurópski investori sa upokojili. Vo finančnom svete Európy sa podarilo udržať stabilitu.

Z globálneho arbitra medzinárodnej morálky sa stal disciplinovaný prvok európskeho finančného systému. Demokratické hodnoty sa vrátili tam, kam patria – na tribúny a na tlačovky. Skutoční vládcovia sveta – finančné inštitúcie, sa stiahli do svojej komfortnej zóny. Do zákulisia. A zemeguľa sa naďalej krúti tak ako predtým.