o čase

Podľa vojenských analytikov zo Západu v novembri obsadilo Rusko vyše 700 km2 územia pôvodnej Ukrajiny. Zostáva im ešte dobyť o niečo menej ako 5000 km2 Donbasu. Jednoduchá aritmetika napovedá, že by jeden z hlavných cieľov ŠVO mohli dosiahnuť do konca prvého polroku 2026.

Aritmetika je samozrejme jedna vec a reálny postup je niečo iné. V zime-ak bude tvrdá, sa postup Rusov môže spomaliť. Spomaliť ho následne môže aj jarná rasputica. Hlavný problém však budú mať Rusi so silne opevneným dvojmestím Kramatorsk-Slavjansk a prechodmi cez niektoré z riek v okolí.

Na druhej strane, rýchlejšiemu postupu Rusov napomôže zastavenie americkej vojenskej, finančnej a informačnej podpory Ukrajine, ak tá definitívne odmietne územné ústupky Rusku, navrhnuté v Trumpovom mierovom pláne. Ak k tomu prirátame neúspech EU pri odovzdaní ruských finančných aktív Ukrajine, môže dôjsť k faktickej kapitulácii Ukrajiny ešte vo februári-marci.

Najväčším ruským minulotýždňovým „frontovým“ úspechom Rusov sú výsledky rokovania prezidenta RF Vladimíra Putina v Indii. Rozsiahle kontrakty na ruské energie a na ruské zbrane pomôžu Rusom zohnať peniaze na ofenzívy v najbližšom roku. Prípadne aj v roku 2027.

Jedinou Zelenského nádejou /parafrázujúc slová jedného fínskeho analytika, uverejnené v NYT/ je zapojenie sa krajín NATO /bez USA, iba v podobe tzv. aliancie ochotných/ do priamej konfrontácie s Ruskom. V. Orbán odhaduje, že by to mohlo byť v intervale 2027-2028, najneskôr však do roku 2030. Podľa analýzy z NYT už praktické kroky k vojne Západnej Európy s RF bežia. EU sa militarizuje /vyčlenila na to takmer od 800 mld do biliona eur/. V Nemecku a Francúzsku a i. sa prijali nové zákony, týkajúce sa brannej služby. Miliardy eur majú ísť do budovania civilných krytov a do výstavby alebo rekonštrukcie komunikácií vedúcich zo západnej časti EU na východ, do krajín, kde by mala prebiehať vojenská európsko-ruská konfrontácia konvenčnými zbraňami.

V tomto bode však fínska analýza z NYT označuje úvahy lídrov EU a UK za chybné. Rusi žiaden konvenčný konflikt s EU/UK neplánujú. Po masívnom raketovom a dronovom protiútoku /=odpovede na protiruskú provokáciu, ktorá by sa mala odohrať kdesi v oblasti Kaliningradu a Pobaltia/ udrú Rusi taktickými jadrovými zbraňami. Po následnom pokuse EU/UK o jadrový útok na Petrohrad a ďalšie ruské mestá to potom už Rusi rozbalia naplno. V jadrovej sile je pomer Európa-Rusko asi 500 ku 5000. Takže o tom, ako to dopadne, škoda diskutovať.

A čo USA ? Tie síce môžu poskytnúť Nemecku nejaké Tomahawky z tamojších základní ale to by bolo asi tak všetko. Američania si uvedomia, že obetovať na obranu neposlušnej Európy 100-150 miliónov amerických životov by bolo zbytočné. Európu jednoducho vykážu ako „stratu“ a sústredia sa na obranu a rozvoj svojho amerického sveta /celej Ameriky, vrátane Južnej Ameriky v zmysle Monroeovej doktríny/. No a samozrejme na obranu tradične amerických domínií v Ázii, Austrálii a Oceánii.

Úvaha o vojne medzi „Európou“ a Ruskom je však iba povestná slamka, ktorej sa topiaci Zelenskij chytá. Dúfajme, že žiaden príčetný Nemec, Francúz či Brit nukleárne peklo kvôli Ukrajine nedopustí. Dúfajme, že K.Kallasovú a spol. ako-tak normálne sily v Bruseli zastavia včas a včas nadobro izolujú.

A čo potom Zelenskij ? Nuž, nezostane mu iné, ako odísť do exilu alebo do poslednej chvíle, podobne ako A.Hitler, úradovať v hlbokom bunkri pod vládnymi budovami na kyjevskej Bankovej ulici. A nakoniec, keď bude všetko stratené, pichne si „zlatú dávku“… Pre nás Európanov a pre nás Slovákov by bola prvá možnosť /Zelenskij v exile a niekto napr. Umarov ochotný miesto neho podpísať mierovú zmluvu s Ruskom/ určite oveľa lákavejšia.

V tom prípade by leto 2026, o ktorom niektorí analytici píšu ako o POSLEDNOM MIEROVOM LETE V EURÓPE, nemuselo byť posledné. Mohli by sme si plánovať aj ďalšie mierové letá a azda aj ďalšie napredovanie v našej milej malej Európe.