o čase

Už niekoľko týždňov v západoeurópskych médiách zúri akútna dronománia. Novinári píšu a hovoria o „ruských“ dronoch bez toho, aby na to priniesli spoľahlivé dôkazy. Tajomné drony lietajú v Poľsku, v Rumunsku, v Estónsku, v Nórsku či v Dánsku. Médiá síce nepodložili svoje konšpirácie nijakými overiteľnými údajmi, no ku každej takejto správe prilepili formuláciu, že ide „pravdepodobne o ruské drony“.

Pred pár dňami navrhol maďarský premiér Orbán Dánom, aby všetky takéto „neznáme“ drony zostreľovali. Paradoxne to isté navrhuje ruský analytik PVO Knutov. – Ozaj, prečo Rumuni, Nóri, Dáni…tieto hrôzostrašné, pravdepodobne ruské drony nezostreľujú ? Veď ak by ich zostrelili, nebol by problém zistiť, kde boli vyrobené.

Identifikácia dronov ako ruských dronov je jedna vec. Druhá vec je, odkiaľ a kým boli vypustené. Armády NATO by nemali mať problém rekonštruovať dráhu letu. Majú na to dostatok vyspelých radarov, satelitov, špionážnych lietadiel. Prečo sa údaje o trasách prilietajúcich dronov nepublikujú ? Trochu čudné, či nie ? No a čudné je i to, ako údajne ruské drony prekonávajú vzdialenosti 1000-1500 km, keď je známe, že ruské „Gerane“ majú dolet max. 700 km. V médiách sa objavila informácia, že „Gerane“ vystreľujú Rusi nie z územia RF ale z palúb tankerov tzv. skrytej ruskej tankerovej flotily. Tomu ale uverí málokto, -pretože by z radarových záznamov bolo za pár minút možné zistiť z ktorého tanker boli drony vypustené.

Suma sumarum, Západ má k dispozícii techniku, ktorá mi bez ťažkostí umožňuje tajomné drony zostreliť a preskúmať ich výrobcov. Západ má v rukách aj záznamy, umožňujúce mu rekonštruovať letové dráhy dronov a overiť, či pôvodom ruské drony vypustili nad územie NATO naozaj Rusi a vylúčiť, že to neboli napr. príslušníci ukrajinskej rozviedky, v rukách ktorej sú desiatky neporušených alebo opravených ruských „Geraní“, ktoré dopadli na územie Ukrajiny pri náletoch dakedy až 500-700 členných dronových rojov. Z ruských dronov, ktoré v bojoch zlyhali sa podľa údajov SBU dá 3-5 % reparovať a opätovne použiť. Keby Západ chcel, problém z „ruskými“ dronmi technicko-technologicky hravo vyrieši. Otázkou je, či to Západ vôbec chce …

„Ruské“ drony nad územím krajín NATO totiž nie sú ani tak problém technicko-technologický, ako skôr propagandistický a politický. Pri rozdúchavaní protiruskej vojnovej psychózy je totiž nákaza občanov strašidelnou dronomániou ideálnym nástrojom. Podobným vojnovú hystériu vyvolávajúcim nástrojom je zveličovanie údajných preletov ruských lietadiel za hranice NATO či tesne pri hraniciach NATO. Obyvatelia Západu sú takto pripravovaní na deň, keď „ruský“ dron alebo „ruský“ Mig-29 /v skutočnosti ukrajinský mig alebo dron premaľovaný na ruský/ zhodia na územie či nedajbože na budovy a vojenské zariadenia v krajine NATO svoj ničivý náklad…

-Aké to bude mať dôsledky ? Nie je ťažké odhadnúť aké. NATO bude mať konečne dôvod vyhlásiť vzdušný priestor západnej Ukrajiny za bezletovú zónu a poslať do Ľvova, do Volyne ai. častí Západnej a strednej Ukrajiny napr. 30-40 tisíc vojakov, brániacich NATO zvonku, z územia Ukrajiny. Ak by sa tak stalo, vojenským silám UA, dislokovaným na týchto územiach sa výrazne uľaví. 100-150 tisíc ukrajinských vojakov bude môcť odísť na donbaský či zaporožský front a bude tak mať možnosť citeľne tam zmeniť pomer síl a priebeh bojov.

Inakším nástrojom na zmenu pomeru síl na fronte by podľa Zelenského bolo, keby mu USA dodali pár desiatok-stoviek Tomahawkov. Tieto rakety s plochou dráhou letu sú síce už trochu zastarané a dosť pomalé /ruským Zirkonom s rýchlosťou 10 machov sa nedajú porovnať/, no stále sú dosť ťažko detekovateľné a ich dolet 1600-2500 km by umožnil banderovcom terorizovať obyvateľstvo Ruska až po Ural. Samozrejme, -Tomahawky nie sú superzbraň. Desiatky z nich dali dolu už Srbi pomocou zánovnej sovietskej techniky. Pozoruhodnú úspešnosť pri zostrele Tomahawkov dosiahli aj Iračania a Sýrčania. Sýrčania údajne dali dolu až 70% Tomahawkov. Určité % Tomahawkov by však napr. po Ural preniklo a to by na vznik požadovaného psychologického účinku na tamojšie obyvateľstvo postačilo.

Dodávka Tomahawkov Kyjevu bola a je predmetom rokovaní medzi americkým ministrom zahraničia Rubiom a ruským ministrom zahraničia Lavrovom. Jednou z otázok je, odkiaľ by Ukrajinci Tomahawky vystreľovali. Na vystreľovanie zo vzduchu či z mora /vojnové lode, ponorky/ nemajú Ukrajinci kapacity. Jedinou možnosťou je použiť na systémy Aegis Shore mobilné odpaľovacie zariadenia MK-41 Typhon na vojenských kamiónoch s prívesmi, špeciálne upravené z lodných odpaľovacích zariadení. Tento druh odpaľovacích zariadení zmluvy START II medzi RF a USA zakazujú /až do februára 2026, kedy zmluvy vypršia, pokiaľ sa nepredĺžia/. Napriek zákazu ich však USA majú na území Rumunska a Bulharska, ev. Poľska. Zelenskij sa dožaduje, aby ich dostala aj Ukrajina. /Ak by ich dostal, potom celý špás 90 mld zaplatí americkému dodávateľovi Západná Európa/.

Lavrov pred týmto krokom Rubia varoval. Rusko by totiž následne rozmiestnilo na Wrangelovom ostrove, na Čukotke a na Kamčatke podobné mobilné zariadenia, odkiaľ by Zirkony so spomenutou rýchlosťou 10 machov a doletom cca 2500 km dokázali veľmi účinne likvidovať ciele na väčšine územia USA.

Nech je akokoľvek, jedna vec plánovanie veľkej „horúcej“ vojny Západu a Ruska resp. ničenia ruských cieľov až po Ural, – a druhá vec je ruská odpoveď na tieto hrozby. Na Západe je našťastie stále i dosť realistických politikov, ktorí si uvedomujú hrozby veľkej vojny pre existenciu ľudskej civilizácie. Chvalabohu za nich. Aktuálne sa vďaka nim do slepej uličky dostala 6 mld priama investícia a 100 mld podporná investícia do protidronového a protileteckého múru. Mal stáť na východnej hranici NATO. Asi tak skoro však stáť nebude. Chvalabohu, keď ide do tuhého, ľudstvo má stále dosť sebazáchovných mechanizmov, aby cez ne svoju vlastnú záhubu odvrátilo.

Našťastie, dronománia nás zatiaľ obťažuje iba mediálne. Dúfajme, že to pri tom zostane aj naďalej.