o čase

Samozrejme iba obrazne. Bude sa nimi zaoberať BR OSN. Na úkor času, ktorý mala BR OSN venovať ozajstnému problému – ničím nevyprovokovanému napadnutiu suverénneho štátu Katar teroristickou entitou zvanou „Izrael“.

Nerád sadám na lep špeciálnym dezinformačným operáciám rôznych, no u nás najmä západných tajných služieb. Preto som si kúpil pukance a pár dní som pobavene sledoval, ako sa naše slaboduché protiruské médiá a ich rovnako orientovaní politici venujú čomusi, čo je zaujímavé nanajvýš len pre priateľov spravodajských hier. -No ale keďže „ruské drony“ doleteli už až do New Yorku, do budovy OSN, predsa mi len nedá, aby som i ja neprispel svojou troškou do mlyna. Nedá mi, aby som si i ja štipku nezašpekuloval. Bez ambície vyvolať senzáciu, veď tri povestné dni slávy tejto kauzy už pomaly vyprchávajú. Tento text píšem s krížikom po funuse, vlastne len kvôli tomu, aby sa i on dostalo do pomyselného internetovéhp zápisu.

Poďme však k veci. Všimnime si, čo sa v súvislosti s „ruskými dronmi“ podozrivo nespomenulo alebo posunulo na okraj.

Po prvé, Poliaci akosi hanblivo ukazujú materiálne dôkazy toho, že drony, ktoré u nich spadli alebo boli zostrelené, boli naozaj ruské. Nie je to síce až tak dôležité-lebo veď aj ukrajinská rozviedka má ukoristených zopár ruských dronov, ktoré mohla sama nad Poľsko vypustiť a obviniť z toho Rusko – no predsa len mi tie zábery potvrdzujúce ruskú „národnosť“ dronov chýbajú.

Po druhé, veľmi málo pozornosti sa venuje alternatívne, že drony boli ruské, no prostriedkami elektronického boja /zapožičanými Ukrajine od USA/ boli vychýlené zo svojej trajektórie a úmyselne Ukrajincami/Američanmi navedené nad územie Poľska. Túto možnosť príliš nespomínajú -čo je pochopiteľné, nie iba na Západe, ale ani v Rusku. Fakt, že UA/USA majú v rukách elektronické zbrane, umožňujúce prebrať kontrolu nad letiacimi ruskými dronmi nie je totiž ani pre Rusov dôvodom na prílišnú hrdosť.

Po tretie, a tu sa dostávame k jadru veci, veľa sa diskutuje o tom, že dronová akcia bola zo strany RF zámerná, úmyselná. Domnienkou – nie dôkazom, je údajná snaha Rusov otestovať si pripravenosť Poľska a NATO na budúce ostré letecké útoky Ruska na krajiny Západu. Testovať sa mali nie iba vojenské aspekty obrany Západu pred Ruskom /rýchlosť a presnosť PVO, dislokácia poľskej PVO, výzbroj PVO a jej technická úroveň a pod./ ale aj aspekty politické /reálna súdržnosť NATO, deklarovanie ochoty vyslať do Poľska proti Rusom lietadlá, rakety, radary…ale aj vojakov/.

– Test ako dôvod ruskej dronovej akcie v Poľsku má však svoje argumentačné slabiny. a/ Ruské driny už viackrát /hoci nie v takomto množstve/ prenikli do Poľska a Rusi vďaka tomu získali mnoho poznatkov o poľskej PVO; b/ Ruská rozviedka pracuje v Poľsku veľmi intenzívne, má mnoho agentov aj v radoch ukrajinských emigrantov, čo dopĺňa prieskumom zo vzduchu /lietadlá, satelity/, nie je teda odkázaná na dosť simplexný prieskum „bojom“. Cena získaných informácií z takéhoto už trochu zastaraného „bojového“ testu je oveľa nižšia ako cena zaplatená za medzinárodnú škandalizáciu Ruska.

Po štvrté, záujem o test vojenskej pripravenosti a politickej súdržnosti Západu pri event. konflikte s Ruskom MÁ AJ ZÁPAD. Z vojenského hľadiska „test ruskými dronmi“ ukázal, že v PVO Poľska a NATO ako takého existujú dosť veľké diery. Vzniká tak dôvod na ospravedlnenie presunu ďalších amerických systémov PVO a ďalších 100 amerických obrnencov Bradley do Poľska. Vzniká dôvod na výpomoc Poľsku lietadlami a vojakmi NATO – zatiaľ aspoň z Pobaltia a zo vždy ochotného Česka.

Dôležitejšie ako vojenské testovanie je podľa mňa najmä politické testovanie pripravenosti NATO na vojnu s Ruskom. USA a NATO si overili, kto a čím je pripravený ihneď sa zapojiť do reálnych bojov proti Rusku. Testom skutočnej politickej ochoty bojovať prešla celá tzv. koalícia ochotných. Pohotovosť a ostrosť obviňovania Ruska a poskytnutie okamžitej vojenskej pomoci je -ako test ukázal,- v rôznych krajinách „aliancie ochotných“ rôzna. Treba teda ešte popracovať na zvýšení protiruskej súdržnosti Západu.

Dobrou správou pre Washington a Brusel je, že sa do čerstvej kampane proti Rusku zapojili aj štáty a politici, ktorých ochota zapojiť sa do vojny s Ruskom je tak trochu diskutabilná. Údajný dronový útok Ruska na Poľsko boli pod ťarchou okolností prinútení odsúdiť aj takí „kacíri“ a „heretici“ ako Fico na Slovensku a Orbán v Maďarsku. Odsúdeniu síce chýbala rituálna radikálnosť typická pre Tuska, Kallasovú, Macrona, Starmera a Merza, no istý posun smerom k radikalizácii protiruských postojov bol aj u Fica a Orbána zjavný. Nádejný český premiér Babiš išiel od radikálnych činov ešte ďalej a za istých okolností prisľúbil na pomoc Poľsku dokonca aj vojakov. Dosluhujúci premiér Fiala Babiša samozrejme pretromfol a do Poľska už prvých 150 českých vojakov aj vyslal.

Po piate, kauza ruských dronov v Poľsku prináša Západu, najmä Trumpovej Amerike, aj ďalšie benefity. Do aktuálne vedenej diskusie o novom spoločnom európsko-americkom sankčnom balíčku sa dostala väčšia odhodlanosť a razantnosť. USA a jastraby z NATO získali argument pre totálne zastavenie nákupu akýchkoľvek ruských energonosičov a ich náhradu za kúpu energonosičov z USA. – Veď ako inak ? Rusko, ktoré útočí dronmi na Poľsko treba predsa exemplárne potrestať, nech to také krajiny ako Maďarsko, Slovensko ba i Dánsko stojí to, čo stojí. Dopad aktuálnej dronovoej kauzy na západoeurópskych politikov môže prelomiť váhanie EU pripojiť či nepripojiť sa k americkým sekundárnym clám proti hlavným importérom ruského plynu a ropy – proti Číne a proti Indii.

-Suma sumárum, údajný ruský dronový útok na Poľsko zahral Trumpovi podozrivo dobre do karát. Nejdem konšpirovať, či za týmto útokom je alebo nie je ukrajinsko-americká elektronická manipulácia s navigáciou ruských dronov. No zdá sa mi, že keby Trump chcel použiť práve tento nástroj na protiruské zjednotenie EU a NATO, lepší inštrument než sú „ruské drony nad Poľskom“ nevymyslí.

Rusko v čase údajného dronového útoku malo nad poľským územím asi 20 dronov. Žiaden z nich nebol útočný, mnoho z n ich boli dokonca iba atrapy, návnady resp. odpútavacie drony. Nuž, takto sa teda bojová akcia nerobí. Takto sa dokonca nerobí ani len prieskum bojom. A ak tomu priberieme do úvahy, že v čase „ruského dronového útoku na Poľsko“ útočili Rusi na Ukrajine cca 600 dronmi, potom je odklon 3% útočiacich ruských dronov na územie členskej krajiny NATO čosi veľmi veľmi čudné.

Diskusie o pozadí dronovej aféry bežia pochopiteľne všelikde na svete, no najmä v krajinách susediacich s Poľskom. Bielorusi sa prevažne držia línie, že dony sú síce ruskej výroby, no boli nad Ukrajinou odklonené ukrajinsko-americkými špecialistami a navedené na Poľsko.

Poľskí na vláde nezávislí analytici uvažujú trochu inak. Upozorňujú na to, že z tisícov ruských dronov s označením Gerbera /Geraň/ sa do rúk Ukrajincov / do rúk Budanovovej rozviedky ale aj do rúk ukrajinského podsvetia/ dostali desiatky z nich. Najmä nebojových návnad, odkláňacích dronov alebo dronov na provokovanie PVO a na prezradenie jej lokalizácie. Nebojové drony, ktoré sa ukrajinskej mafii dostali do rúk, začali sa využívať na pašovanie tovaru z Ukrajiny do Poľska a naopak. Prokurátor Kawaliec z mesta Zamosc /Zamosc bolo jedným z miest dopadu „ruských“ dronov/ uvádza, že miestna poľská polícia viackrát hlásila pašerácke drony z Ukrajiny. Naposledy tri dni pred „ruskou“ dronovou inváziou. Pašerácka verzia je teda jednou z ďalších, ktoré „ruský“ dronový útok vysvetľujú.

Iná z poľských ne-vládnych verzií je, že ukrajinská rozviedka použila ulovené ruské drony-gerbery na fingovanie ruského náletu na Poľsko. V tomto prípade Ukrajinci ruské drony nemuseli odkláňať z UA do Poľska. Oni ich z UA do Poľska jednoducho priamo poslali. Západ teraz vďaka tomu nadáva na Rusov a Budanov z ukrajinskej rozviedky si mädlí ruky.

Bolo to teda takto ? Ktovie… Opakujem však, že nechcem konšpirovať. Skutočné pozadie ruskej dronovej kauzy môže byť všelijako popreväzované. Môže ísť o kombináciu zámeru a náhody, nešikovnosti a jej zneužitia, vojenskej a politickej stratégie a taktiky. Jedno je isté, – pravdu o tejto kauze, podobne ako o iných akciách vojenstva a politiky sa naša generácia určite nedozvie. – Navyše otázkou je, či je tu pojem „pravda“ vôbec na mieste. Obávam sa, že tak ako dnes tak aj v budúcnosti nám nezostane iné ako slovo pravda nahradiť iným, trochu ošemetnejším slovom: slovom „pravdepodobnosť “ …