o čase

Sú ruské straty na tzv. Ukrajine také vysoké, aké ich uvádza GŠ ukrajinskej armády a k akým sa vcelku prikláňa aj americký ISW ? Podľa serióznejších amerických analytikov sú aj nie sú.

Vysvetlenie je jednoduché. Kým v minulosti sa vo vojenskej teórii hovorilo, že pomer medzi zasiahnutými vojakmi je 1: 2 / na jedného mŕtveho dvaja ranení/ a nie tak dávno sa za takmer vojenské „písmo sväté“ uvádzal pomer 1:3 /na jedného mŕtveho 3 ranení/, dnes už ISW pripúšťa pomer 1:10, 1:13 a v prípade vojen akú vedú USA alebo Izrael proti protivníkom na Blízkom a Strednom Východe dokonca až pomer 1:17, či dokonca 1:20. Najnovšie štatistiky teda uvádzajú, že na 1 zabitého vojaka /napr. USA v Sýrii či Izraela v Palestíne/ pripadá 17 až 20 zranených.

Prečo sú pomery medzi zabitými a zranenými vojakmi čoraz vyššie ? Vysvetlení je niekoľko: 1/ obrovské pokroky v liečbe zasiahnutých vojakov 2/ obrovské pokroky v logistike narábania so zasiahnutými vojakmi /rýchlejšie a kvalitnejšie núdzové ošetrenie, rýchly odsun z boja, rýchly transport do nemocnice a rýchle operovanie/ 3/ zmeny v smrteľnosti zbraní /menší dôraz na smrtiaci účinok a väčší akcent na elimináciu či aspoň obmedzenie bojaschopnosti vojakov/, 4/ výrazne lepšia osobná ochrana vojaka, ktorá znižuje stupeň vážnosti jeho zranenia; zásah, ktorý by pred 30 rokmi bol smrteľný dnes rôzne bezpečnostné vesty, helmy, textílie, okuliare, štíty, atď. redukujú „iba“na zranenie, 5/ lepšia kondícia a medikamentózna prevencia vojakov; lepšie zásobovanie muníciou a menážou a bojaschopnejšia výstroj a výzbroj 6/ rozptýlený spôsob pohybu po bojovom poli / v menších skupinách, pri ktorých nedochádza k masakrovaniu množstva vojakov ale iba ku zásahu jednotlivcov či menších skupiniek, 7/ šetrný spôsob velenia, ľudovo povedané zadávanie takých bojových úloh, pri ktorých sa neráta s hrdinstvom ale s dosahovaním cieľov za dodržiavania zásady „safety first“, 8/ špecifické charakteristiky boja na zemi, na vode, pod vodou, vo vzduchu, pouličné boje atď alebo charakteristiky prírodných podmienok, klímy, ročného obdobia, vegetácie, krajinného reliéfu, 9/ fakt, či armáda alebo jej časť útočí alebo sa bráni /útočníci majú obvykle trikrát vyššie straty ako obrancovia/, 10/ spôsob boja protivníka v zápase muž proti mužovi – zámer za každú cenu nepriateľa usmrtiť vs. zámer eliminovať „iba“ bojaschopnosť/, zajať ho a pod.

Boje na Ukrajine sa vyznačujú sofistikovanejšími zbraňami, šetrnými a takticko-strategicky premyslenejšími spôsobmi boja, logistikou a v jej rámci aj sofistikovanejším narábaním so zasiahnutými vojakmi. Najmä ruské ozbrojené sily sa usilujú riadiť sa horeuvedenými zásadami a tak v maximálne možnej miere znížiť počet zasiahnutých a hlavne padlých vojakov. Istá snaha je aj na strane Ukrajincov, najmä v jednotkách, ktoré prešli výcvikom NATO. Podľa ruských analytikov je na ukrajinskom bojisku veľký rozdiel v pomere „mŕtvi-zranení“ v ruskej a ukrajinskej armáde. Kým v OS UA je tento pomer 1:3 /odvedenci s krátkym výcvikom, tzv. „kanónové mäso/ resp. pomer 1:5 /elitné jednotky, vycvičené na Západe s dobrou výzbrojou a dobrou osobnou ochranou/, v OS RF je to až 1:11 resp. niekedy až ideálny pomer 1:17.

Ilustráciou rôznych pomerov medzi mŕtvymi a zranenými v OS UA a OS RF je aktuálna výmena mŕtvych tiel vojakov. Kým Rusi poslali Ukrajincom vyše 1200 tiel a ďalších cca 4800 tiel čaká na výmenu v ruských chladničkách, Ukrajinci poslali Rusom „iba“ pár desiatok tiel.

Podľa dnes uverejnených „údajov“ GŠ UA o počte zasiahnutých ruských vojakov, propagandisticky silno nadsadených už Rusi za vyše 3 roky bojov prišli o vyše 1 mil. vojakov. Reálne čísla sú iste oveľa nižšie. No čisto teoreticky, ak by aj hneď počty zasiahnutých ruských vojakov dosahovali 1 mil. mužov, potom by počet padlých bol niekde medzi 59 tisíc až 91 tisíc mŕtvych ruských vojakov.

Na druhej strane počet mŕtvych ukrajinských vojakov by sa mal pohybovať medzi 200 tis. až 330 tis. vojakov.

Straty na oboch stranách sú za vyše 3 roky bojov vysoké. Spolu na oboch stranách mohlo padnúť od 300 000 do 420 000 vojakov. Problém Ukrajiny je, že kým cca 1 000 000 zasiahnutých ruských vojakov predstavuje cca 0,64% populácie, u Ukrajincov je pomer zasiahnutých vojakov cca 3,57% populácie. Na Ukrajine bol bojmi postihnutých šesťkrát väčší podiel aktuálnej populácie krajiny, než je tomu v Rusku. Bojmi poklesla aktuálna ukrajinská mužská populácia o 2,35% mužov.

Čísla o zasiahnutých, zranených, nevyliečiteľne /neobnoviteľne/ zmrzačených a padlých vojakoch Ruska sú vysoké-od 2.sv.vojny najvyššie aké Rusko malo. Čísla o zasiahnutých, zranených, nevyliečiteľných/neobnoviteľne zmrzačených a padlých vojakoch Ukrajiny sú však alarmujúco tragické. Každé normálne politické vedenie krajiny s tak obrovskými stratami by sa snažilo ďalšie zničujúce boje za každú cenu ukončiť. Meter štvorcový akejkoľvek zeme je predsa lacnejší než strata čo len jedného ľudského života… Každé normálne politické vedenie krajiny by by tak dojednávalo akýkoľvek mier.

Bohužiaľ, Zelenskij takto nepostupuje. Prečo ? Asi preto, že je diskutabilné, či je súčasné politické vedenie Ukrajiny ešte „normálne“.

PS: Faktografia k tomuto blogu je postavená na zdrojoch vojenskej teórie USA a Ruska. Tým, čo údajom blogu neveria, odporúčam aspoň pramene amerických inštitútov Belfer Center a The Dupuy Institute. Opiera sa o ne aj ľahko dostupná stať AI na internete na túto tému. Z nej citujem: “ In conflicts, the ratio of wounded to killed is generally high, often exceeding 3:1. With modern medical advancements, this ratio can range from 10:1 to 17:1. Historically, the wounded-to-killed ratio has been around 3:1, but has increased due to improved medical care.“ Na druhej strane, ak sa boj proti nepriateľovi vedie krutým spôsobom alebo z dôvodov zložitosti vzatia vojakov do zajatia: „if firearms are used against immobilized or defenseless individuals. the ratio may be lower than 1:1″…

Pomer zranených a usmrtených vojakov pod 1:1 je obvyklý u vojakov, bojujúcich proti rozptýlenej gerile, proti partizánom, ktorí nemôžu brať zajatcov…Objavuje sa však aj vtedy. keď regulárna armáda nedodržiava medzinárodné dohody o vedení boja a z dôvodu nenávisti strieľa zajatcov či zranených vojakov protivníka. Toto sa dá zistiť, ak pomer medzi zajatými a zabitými vojakmi nepriateľa príliš nízky, či dokonca pod 1:1. /Podobnosť so situáciou, keď UA má oproti RF veľmi málo zajatcov na výmenu, no hlási neuveriteľne vysoké počty zabitých Rusov…je „čisto náhodná“/.

V SR sa momentálne buduje obrovská vojenská nemocnica v Prešove, neďaleko ukrajinského bojiska. Nekvalifikovaní ľudia protestujú, že sa táto nemocnica buduje z prostriedkov určených na obranu. Obranný rozpočet sa vraj má použiť na zbrane, muníciu a menáž, nie na veci duálneho použitia, nie teda ani na nemocnicu.

Prezentované údaje o dôležitosti rýchlej a kvalitnej lekárskej pomoci pri ochrane ľudských zdrojov v modernej obrane ich azda podnietia zmeniť názor.