o čase

EU vydala minulý týždeň cestovnú mapu, ktorá má priviesť EU do roku 2027 k úplnému zákazu na dovoz ruského plynu, ropy a uránu. Ktovie, kam táto mapa má Európu v skutočnosti viesť, pretože praktické kroky veľkých štátov -osobitne Francúzska, t.j. iniciatora cestovnej mapy, vedú presne opačným smerom. – Pár faktov na vysvetlenie:

V prvom štvrťroku 2025 zvýšili európske štáty dovoz plynu z Ruska oproti prvému štvrťroku 2024 o 28 %. Tržby RF z predaja plynu do EU dosiahli celkove 4,5 mld eur. Z toho tvoril export z RF do EUcez plynovody 1,8 mld eur a export cez LNG tvoril 2,7 mld eur.

Pokiaľ ide o poradie zákazníkov, na prvom mieste je Francúzsko, od ktorého v 1 Q 2025 skasírovali za plyn 465 mil, eur, nasleduje Španielsko so 141 mil. eur, Holandsko so 131 mil.eur, Belgicko s 92 mil. eur atď.

Aj keď trhový podiel RF na európskom trhu s plynom klesol z 19,4% na 18,2% , Rusi sa medzi dodávateľmi plynu dostali na druhé miesto, hneď za USA /ich podiel na európskom trhu s plynom vďaka LNG predstavoval 28,2% resp. 7 mld eur/. Tretie miesto má z hľadiska trhového podielu Alžírsko /16,3% resp. 4 mld eur/, nasleduje Nórsko z 12,5% resp. 3,1 mld eur a Azerbajdžan /5,3% resp. 1,3 mld eur/.

Úradníci EU o škrtení ruského plynu hovorili už v r.2022, keď vymysleli tzv. REPowerEU. Tohto roku v máji materiál prepísali do cestovnej mapy, no slovíčko „obmedzovanie“ zamenili za „úplný zákaz“.

Kde hľadať logiku kontrastu medzi teóriou z 2022 a teóriou z mája 2025 ? Zdá sa, že je ňou úsilie o zapáčenie sa USA, ktoré majú chuť na celý súčasný trhový podiel RF. EU si chce náhlym zákazom dovozu energií z RF kúpiť redukciu ciel na vývoz európskeho tovaru do USA. Ak by sa to USA podarilo, potom by sa závislosť Európy na americkom plyne zvýšila na takmer 50 % !

Nuž toto je teda diverzifikácia zdrojov energií ako vyšitá. EU by sa dostala do energetického /minimálne plynového/ OTROCTVA Ameriky. Až takáto priam fatálna závislosť na jednom dodávateľovi energií sa v EU neudiala ani v najlepších rokoch importu energií /plynu/ z Ruska.

Dnes sa v Tirane zišli predstavitelia krajín, voľne združených v tzv. ENP teda v Európskom susedskom /rozumej politickom či geopolitickom/ partnerstve- European Neighbourhood Policy. Toto „voľné“ združenie založili v 2022 z iniciatívy Francúzska, aby EU a Británia mali páky na kontrolovanie obchodovania a geopolitickej orientácie u tých štátov, ktoré ešte nie sú alebo z rôznych dôvodov ani nebudú pod jarmom Bruselu. Rozhodnutia ENP sa síce prijímajú jednohlasne, no od kandidátskych štátov, pechoriacich sa z celej sily dostať sa do EU ťažko očakávať, že sa postavia proti vôli Francúzska, Nemecka či V.Británie.

Darebácky Brusel sa usiluje v Tirane popri stopke pre ruské energie dosiahnuť aj totálne embargo na obchodovanie s Ruskom. Cieľ je totožný s nápadom USA na 500% clá pre krajiny, ktoré budú z RF poberať energie, ba ešte má ambíciu rozšíriť blokádu Ruska z energií aj na ostatné komodity.

Parádne vymyslené, len čo je pravda. Keď sa Rusko nedarí položiť na lopatky vojensky, ba ani diplomaticky, pokúša sa Západ nátlakom zamedziť 30 krajinám Európy, aby z RF mali akékoľvek obchodné kontakty. A to dovtedy, dokedy Rusko nebude ochotné podpísať s Ukrajinou mier, vyhovujúci EU, UK a USA. Ak sa pozrieme na tieto súvislosti, potom nečudo, že Zelenskyj utekal z Istanbulu/Ankary čo najrýchlejšie do albánskej Tirany. Expirovaný „prezident“ Ukrajiny vedel a vie, že jedinou jeho nádejou sú protiruské sankcie a embargá.

Parádny plán, len čo je pravda. Malý problém je však v tom, že svet nepozostáva iba z Európy či USA. Netvorí ho 30 ale až 194 štátov sveta /členov OSN/. Ako ukázali oslavy 80.výročia víťazstva nad hitlerovským Nemeckom, Rusko je tiež schopné zhromaždiť okolo seba minimálne 30 štátov. Počtom obyvateľov má toto pro-ruské zoskupenie takmer trikrát väčšiu populáciu ako krajiny ENP, stretnuvšie sa v Tirane.

-Takže tak. Žiadna cestovná mapa z Bruselu, žiadne memorandá ENP z Tirany ba ani žiadne 500% clá vymyslené vo Washingtone neprinútia Rusko ku mieru podľa predstáv Západu. Rusko je hrdá nukleárna superveľmoc a pokiaľ k nej kolektívny Západ nepristúpi z rešpektom a zohľadnením ruských oprávnených bezpečnostných, ekonomických a politických záujmov, žiaden „deal“ s Moskvou sa nezrealizuje.