o čase

V poslednom čase som čítal zaujímavé informácie / z otvorených zdrojov/, ktoré vo svojej činnosti získala americká spravodajská komunita a ktoré zoširoka komentujú aj ruskí analytici. Pre tých, čo o to majú záujem, ponúkam z textov v zostručnenej podobe aspoň niekoľko myšlienok.

Ústrednou otázkou medzi spravodajcami dnes je, prečo majú USA či už tak alebo onak,- ukončiť vojnu na Ukrajine. Súčasné geopolitické, ekonomické, vojenské a vnútropolitické trendy v Rusku totiž ukazujú jeho odolnosť a schopnosť byť aj naďalej hrozbou pre moc, pre prítomnosť vo svete a pre globálne záujmy USA.

Napriek obrovským vojenským a ekonomickým nákladom ukrajinského konfliktu sa Rusko ukázalo ako vojensko-ekonomicky prispôsobivé a odolné. A to len čiastočne vďaka podpore z Číny, Iránu, KĽDR.

Rusko považuje svoju vojenskú akciu na Ukrajine za zástupnú vojnu so Západom. Cieľom tejto akcie je obnoviť a navonok ukázať ruskú silu, vzbudiť v zahraničí voči RF rešpekt a vytvoriť v okolí Ruska bezpečnejší životný priestor. Americké spravodajské služby uvádzajú, že V.Putin je odhodlaný zaplatiť za víťazstvo v strategickej súťaži s USA veľmi vysokú. ak bude treba aj tú najvyššiu cenu.

Spravodajský dokument vzdáva hold schopnosti Ruska obchádzať sankcie. eliminovať pokusy o kontrolu ruského vývozu, udržiavať pre RF silný export na energetickom trhu a hľadať si v zápase s USA spojencov a posilňovať svoj zahraničnopolitický vplyv vo svete. Moskva spoločne s BRICSom úspešne napreduje v procese dedolarizácie svetového obchodu. Moskva si napriek vojne upevňuje svoje postavenie štvrtej najsilnejšej svetovej ekonomiky z hľadiska parity kúpnej sily.

Rusko ukázalo, že dokáže prekonať závažné ekonomické problémy, prekonať odchod investorov, technologickú blokádu, vojnové straty, infláciu, úrokové sadzby, kurzové zmeny rubľa a i. Rusko šikovne nachádza náhradné riešenia vo finančnej a exportno-importnej oblasti. RF si udržiava nízku úroveň dlhu a pokračuje v investovaní do vojenskej ale aj civilnej výroby a infraštruktúry.

Vo vojenskej oblasti dokáže RF rýchlo nahrádzať straty, zachováva silu svojej armády a to v rovine konvenčných i jadrových zbraní. Rusko dokonca napreduje pri zdokonaľovaní nových, spoľahlivejších druhov jadrových zbraní, odstrašujúcich spôsobilostí pri boji pod morom i vo vesmíre. Rusko vyvíja nové satelity, schopné niesť a vystreľovať jadrové hlavice. Jadrová bitka vo vesmíre by však mohla mať zničujúce ekologické a ekonomické následky nie iba pre USA ale pre celý svet.

Silnejšími a bojaschopnejšími sa stali aj ruské letecké a námorné sily. To isté platí aj pre prostriedky elektronického boja, radary, drony, bojové roboty a pod.

Vojenská operácia na Ukrajine poskytla Rusku nové bojové skúsenosti, poznatky o najnovších zbraniach Západu a spôsoboch obrany pred nimi. Hrozbou však nie sú iba tieto poznatky v rukách Ruska ale aj fakt, že ich RF zdieľa so svojimi spojencami /Čínou, KLDR a Iránom/.

Americké tajné služby tvrdia, že v „opotrebovacej vojne“ majú Rusi výhodu. Sily Kyjeva v nej pomaly ale neprerušovane klesajú. A klesať aj naďalej budú, bez ohľadu na to, koľko peňazí či zbraní USA a EU na Ukrajinu dodajú.

Spravodajské služby uzatvárajú, že predlžovanie konfliktu na Ukrajine je pre USA strategickou hrozbou. Rizikom je rozšírenie konvenčných bojov ale tiež riziko celosvetového jadrového konfliktu a posilnenie vojenskej sily KLDR a Číny. Najväčším negatívom je však rastúca vojenská a ekonomická sila Ruska a ruka v ruke s tým aj rast sebavedomia Ruska.

Slová ministra zahraničia Rubia o tom, že ak USA v najbližších dňoch uvidia, že ich sprostredkovacia misia prešľapuje na mieste. prestanú vraj mať o misiu záujem. Slová Rubia sa na prvé počutie zdajú byť prejavom porazenectva. V skutočnosti ide o nátlak na EU a NATO. USA chcú totiž EU, UK a NATO prinútiť, aby aspoň v 50 % akceptovali mierové požiadavky Ruska, t.j. požiadavky na ktoré už Trumpov emisár Witkoff Rusku prikývol. USA hrozbou de-angažovania sa v konflikte na Ukrajine chcú de facto dosiahnuť aby EU a UK prestali Zelenskému naďalej pomáhať a aby tak Kyjev prinútili väčšinu ruských mierových požiadaviek akceptovať.

V takomto prípade by potom na Ukrajine konečne zavládlo prímerie a následne obojstranne akceptovateľný a dlhodobý mier.