o čase

Včera začali banderovci opäť útočiť na územie RF. Zdá sa, že im porážka pri Kursku nestačila. Schéma útoku je rovnaká ako v prípade Kurska. Najprv delostrelectvo a drony začnú paľbu na ruské pohraničie, potom sa nasadia do útoku malé skupiny pechoty a do dôležitých objektov nastúpia sabotážne a prieskumné skupiny. Údery na civilné objekty, najmä na činžiaky sa pokúšajú šíriť medzi občanmi paniku. Ukrajinské sily postupujú po hlavných cestách kde sa nepredpokladajú míny. Problém je, že na rozdiel od Kurskej oblasti sú vojaci RF na vpád Ukrajincov pripravení.

Banderovci včera útočili aj na objekty, na ktoré platí moratórium dohodnuté Trumpom a Putinom. /Teda na energetiku a plavbu po mori./. Zelenského muži zaútočili na energetické zariadenie: ropný sklad na Kryme a na remorkér na Čiernom mori. Ukázali tak Trumpovi, že dodržiavanie dohôd nie je súčasťou banderovského naturelu.

Vráťme sa však ku ukrajinskému útoku na oblasť Belgorodu. Aký je zmysel tohto banderovského „Kurska 2.0“ ? Môžbyť pomsta za porážku v kurskej Sudži, môžbyť snaha Syrského o záchranu „fleku“ /v Kyjeve sa povráva, že v dôsledku porážky v Kursku bude Syrskij odvolaný a na jeho miesto príde Jevgenij Mojsjuk/. A môžbyť úsilie Zelenského ukázať Trumpovi, že nejaké karty do hry má predsa len aj Ukrajina.

Boje v belgorodskej oblasti stále prebiehajú. Rusi však nepochybujú, že onedlho budú Ukrajinci nútení /tak ako po porážke pri Sudži/ „premiestniť sa do vopred pripravených výhodnejších pozícii“ za ukrajinsko-ruskou hranicou: v ukrajinskom tyle.

-Blogy z „východného frontu“ som chcel na chvíľu odložiť. No nedá sa. „Neposednosť“ banderovcov tomu zabraňuje.