o čase

Zdá sa, že nikto na svete tak veľmi neverí mierovým úmyslom Putina ako politickí a vojenskí stratégovia Západu. Ak by to tak nebolo, nikdy nedovolia Zelenského banderovcom zaútočiť na územie medzinárodne uznaného Ruska. Prečo ? Lebo obrana takýchto ruských teritórií je zakotvená v ruskej ústave a z nej vyplývajúcej obrany celistvosti RF všetkými prostriedkami. Podľa platnej ruskej jadrovej doktríny mali OS RF odpovedať na útok Ukrajiny nie iba konvenčnými ale predovšetkým taktickými jadrovými zbraňami.

Hranice RF nie sú všade chránené masívnymi pozemnými a leteckými základňami. Niet na to ani ľudské, ani materiálne zdroje. „Výhodou“ jadrovej superveľmoci akou je Rusko je aplikácia jadrovej obrany-práve na tých miestach kde by bolo držanie veľkých vojenských posádok neefektívne. Tak je to aj v oblastiach relatívne blízko k Moskve: Kursku, Brajnsku a apod.

Banderovský útok na Kursk a i. poskytol OS RF všetky medzinárodnoprávne dôvody na okamžité použitie taktických jadrových zbraní. Charakter terénu a hustota civilného obyvateľstva by tu nebol prekážkou. Napriek tomu, – Rusko na banderovský vpád do Ruska jadrovými zbraňami nereagovalo. Použilo štandardné pohraničné vojsko a dostupné posily z ostatných zložiek OS RF. V Moskve zrejme usúdili, že aj keď dlhšou cestou, vyženú banderovcov z Kurska aj klasickými metódami. Zdá sa, že to už funguje, lebo podľa vyjadrenia gen.plk. Djumina, ktorého Putin poveril vyčistením pohraničia sa takmer polovica obsadeného územia už vrátila do ruských rúk. Jediným „úspechom“ banderovcov je obsadenie ropných a a plynových rozvodní pri mestečku Sudža. Mesto samotné však je v rukách Ruska.

Putin sa znovu zachoval podľa podľa predstáv Západu. Čiže ako mierotvorca. Nedal sa vyprovokovať k rýchlej a účinnej jadrovej odvete tam, kde to ZATIAĽ nebolo nevyhnutné. Putin tak urobil nie iba preto, lebo kurská jadrová zápalka by rozhorela konečnú termonukleárnu katastrofu ľudstva, ale aj preto, aby mohol ďalej rozvíjať svoju predstavu špeciálnej operácie proti UA: postupnú denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny a obnovu hraníc ruskojazyčných oblastí UA. Putin nereagoval na Zelenského vojensky nezmyselnú propagandistickú akciu stiahnutím jednotiek z tých častí frontu, kde OS RF postupujú /Časov Jar, Nový Jork, Kupjansk a pod. Médiá na Západe sú plné táranín o tom, ako Ukrajinci prenikajú do RF ako nôž do masla. Píšu o „veľkej hanbe“ pre hru RF na superveľmoc. Nech si píšu, čo len chcú. O dva tri dni napíšu novú hlúposť ale reálny život pôjde ďalej.

Na ukrajinskom fronte to znamená, že OS RF ďalej /hoci v tieni záujmu západných médií/ postupujú. Tempom 1-2 osád za deň, ale postupujú. Jediné, čoho je škoda, sú tie tisícky mladých Ukrajincov, čo na „kurskej operácii“ prišli o život resp. škoda utrpenia tých, čo zakopaní v lesíkoch čakajú na posily z Kyjeva. Čakajú a umierajú márne. Nie za slávu Ukrajiny ale za morbídne stratégie jedného prezidentského samozvanca.

Západ vsadil na starého dobrého Putina. Uveril, že ruský prezident len tak za nič pre nič nukleárnu vojnu nezačne. Putin NATO nesklamal. Ďalej pokračuje ako začal. V pomalej opotrebovacej vojne. Vo vojne, ktorá mimochodom vyhovuje aj vojensko-priemyselnému komplexu na Západe.