o čase

Problém niektorých čitateľov blogov je ich percepčná prvoplánovosť. Články otvárajú, ak sa v titulku objavia mená vrcholných politikov alebo ak ide o klebety /napr. kto koho kde nahradí…/. Ak čítajú aj čosi iné, náročnejšie, potom aj tak v diskusii reagujú ako Pavlovove psíky-podmienenými reflexami. Napríklad na slovo „Srbi“ reagujú slovom „Srebrenica“, na slovo „vojna“ slovom „srbské zverstvá“. Nezazlievam im to, oni sa pri vyjadreniach riadia našimi masmédiami-a tie sú takmer skrz na skrz proti-srbské ba až antisrbsky rasistické.

Kvôli protisrbským stereotypom myslenia mnohých čitateľov sa dnes stalo, že na článok o spoločnom albánsko-chorvátskom vykrikovaní desiatok tisíc futbalových fanúšikov a hľadaní príčin tohto masového hejtu sa v prevažnej miere objavovali pokusy ospravedlniť príšerný jav z včerajšieho tv večera akýmisi srbskými zločinmi. Konkrétne srbskými zločinmi voči Albáncom a Chorvátom. Niektorí ako keby nevnímali písaný text článku. V ňom je napísané, že davy kričali odporné výzvy na vraždenie Srbov, obsiahnuté v hesle „Srbe na vrbe“. Toto heslo nepochádza z poslednej vojny v Juhoslávii. toto heslo je oveľa staršie. Vzniklo v časoch 2.sv.vojny, keď fašistickí Albánci a fašistickí Chorváti bok po boku bojovali proti juhoslovanským prevažne srbským antifašistickým partizánom.

V poslednej juhoslovanskej vojne pred 30 rokmi Srbsko nebojovalo proti Albánsku. Čiže albánske vyhrážky vešaním Srbov nemali a nemajú žiadne korene v tejto vojne. Áno, pred 30 rokmi bojovali Srbi s Chorvátmi, no heslo „Srbe na vrbe“ nie je výsledkom týchto bojov. Nie je reakciou na srbské zločiny. Je oveľa oveľa staršie-ako som už napísal, pochádza z čias 2.sv. vojny. Chorváti a Albánci včera toto heslo kričali spoločne, lebo pochádza z čias, keď Chorváti a Albánci boli spojencami v boji proti Srbom.

Tým, čo chcú o týchto časoch bojovej spolupráce chorvátskych a albánskych fašistoch vedieť aspoň o čosi viac, dávam do pozornosti informácie o chorvátskom vyhladzovacom tábore Jasenovac. Do tohto tábora posielali svojich srbských zajatcov aj Albánci. V tábore sa nelikvidovalo „v rukavičkách“ teda plynom ale oveľa brutálnejšie: guľkou, nožom, kladivom, klincami, tehlami, drúkmi..Likvidácia ľudí v Jasenovaci bola mimoriadne brutálna a krv pri nej tiekla potokmi. V Jasenovaci takto zahynulo približne 700 000 ľudí, z toho bola veľká väčšina Srbi.

V boji so Srbmi nasadzovala „hrvatska deržava“ trestné oddiely ustašovcov. Pri prenasledovaní Srbov neraz prešli ustašovci z okupovanej Bosny aj do Albánska, kde Srbov kántrili spoločne s miestnymi albánskymi fašistami. Hlavným proti-srbským úderným oddielom, likvidujúcim v spolupráci s ustašovcami Srbov bola 21. horská divízia Waffen SS. Mala označenie podľa albánskeho hrdinu boja s Turkami- Skanderbega. Jej hlavným operačným priestorom bolo dnešné Kosovo. Tu vykonávala etnické čistky najmä v roku 1944. V niektorých prípadoch to tu čistila spolu s ustašovcami.

-Takže odtiaľto začína tradícia albánsko-chorvátskej spoločnej borby so Srbmi. Tu sa Albánci osvojili chorvátske heslo „Srbe na vrbe“. Príkoria, aké pred 30 rokmi zažili Chorváti od Srbov boli o niečom inom. Boli to regulárne vojenské zrážky. A áno boli to aj špeciálne operácie jednej či druhej strany, v ktorých jední odpovedali na zločiny druhých a tí druhí následne odpovedali potom rovnakou mincou. Rýpanie sa vo vzájomnom ubližovaní je bolestivé na strane Srbov i Chorvátov. A nikam nepovedie. Iba ak k reprodukcii etnickej nenávisti. Prípadne k príprave ďalšej vojny.

Zdá sa, že Srbi si to už uvedomili a viackrát sa Chorvátom pokúsili podať ruku na zmierenie. Včerajší rev krvilačných chorvátskych davov na futbalových ME v Nemecku bohužiaľ ukázal, že mnohí Chorváti do štádia zmieru a obnovy normálnych vzťahov ešte nedospeli. Je to škoda. Veľká škoda. Najväčšia škoda však je, že sa z pretrvávania nepriateľstva teší aj niekto tretí. Kto ? Nuž Slovan to určite nie.