Včera vydal Zelenskij oficiálne vyhlásenie, dekrét o tzv. ukrajinských územiach v Rusku. Zelenskij zdá sa zmenil názor a už nepožaduje hranice Ukrajiny od 1991 ale zažiadalo sa mu bojovať za staronové prehistorické hranice Ukrajiny spred roka 1991.
Podľa Zelenského v rámci medzinárodnej uznanej Ruskej federácie existujú obrovské územia s miliónmi obyvateľov, ktorí údajne boli pôvodne Ukrajincami. Zelenskij ich dekrétom vrátil do lona Ukrajincov. Bude od Rusov požadovať, aby im zabezpečili kurzy, v ktorých sa naučia hovoriť rečou svojich ukrajinských predkov. Medzi „staronovými“ Ukrajincami majú začať pôsobiť osvetové centrá, ktoré v obyvateľoch prebudia ich ukrajinské nacionálne povedomie a neskôr – po pár desiatkach rokov ich pripravia na pričlenenie do Veľkej Ukrajiny.
Rozsah ruských území, na ktorý si Ukrajinci brúsia zuby nie je ešte presne stanovený. Hranice majú určiť „objektívni ukrajinskí vedci“ – etnografovia, geografi a historici . Pomôckou v ich práci má byť štúdium geografických názvov. Každá ruská lokalita, mesto, obec, usadlosť, v názve ktorej sa vyskytuje slovo kraj, krajina, okraj apod. má byť identifikovaná ako pôvodne ukrajinská. Jej autochtónne ukrajinské obyvateľstvo zločinný cársky, neskôr sovietsky a ruský režim odnárodnil. Povinnosťou Ukrajiny je krivdy napraviť a vrátiť územie a ľudí do náručia Veľkej matky Ukrajiny.
Rozsah území, na ktoré Ukrajina ašpiruje bude obrovský a bude zahrňovať aj podstatné časti Sibíri. Minimálne územné nároky Ukrajiny voči Rusku sa týkajú „historických ukrajinských území“ Kubáň, Starodubščina a Severná a Východná Slobodanščina. Pre tých, ktorým tieto názvy nič nehovoria poskytujú Ukrajinci spresnenie. Malo by ísť o kraje Krasnodar, Belgorod, Briansk, Voronež, Kursk a Rostov.
Zelenskij načrtáva i postup, akým Ukrajina navrátenie „svojich“ území dosiahne. Najbližších 6-7 rokov sa má Ukrajina stabilizovať, hromadiť vojenskú, hospodársku a diplomatickú silu. Po roku 2O3O / v nahoršom prípade po 2050/ sa má potom Ukrajina pustiť do rozhodujúceho boja o svoje staré územia.
Reakcie na Zelenského teritoriálny dekrét sú rôzne. V Rusku sa im smejú, stali sa zdrojom vtipov. Býv.prezident Medvedev Zelenského blúznenie ironicky obracia a vraví, že Zelenskij prekrstením väčšiny Ruska na Ukrajinu vlastne potvrdil, že Ukrajinci a Rusi sú jeden etnický celok. Ukrajinský ex-poslanec Olejnik /v exile/ pripomína podozrivé správanie Zelenského /napr. aj v Davose/ a odporúča mu psychologickú či psychiatrickú starostlivosť.
Niektorí ruskí publicisti naopak varujú pred bagatelizáciou či zosmiešňovaním takejto aktivity ukrajinského prezidenta. Upozorňujú na to, že veľkoukrajinské blúznenie nezačalo v 2022, dokonca ani v 2014 ale v istých extrémne nacionalistických kruhoch sa vyskytovalo oveľa oveľa skôr. Ešte na prechode 19. a 20. storočia. /Ambície týchto banderovských „vlastencov“ nesmerovali a nesmerujú iba na východ, ale aj na Západ, do Rumunska, Poľska, Slovenska, Česka…/. Momentálna situácia na fronte neumožňuje Ukrajincom ani len realisticky očakávať, že sa im „vráti“ Krym či Donbas. Ak sa však geopolitika zmení v neprospech Ruska, otvorí sa pred Ukrajincami okno nekonečných imperiálnych možností…
Blúznenie Zelenského o Veľkej Ukrajine je v tejto chvíli skôr kuriozitka. No kto ho vie, ako sa veci budú ďalej vyvíjať. Vojenský úspech môže aj tie najmenej realistické predstavy zmeniť na geopoliticky výhodnú veľmocenskú alternatívu.
/Zelenského teritoriálny dekrét by si mal pozorne prečítať mladý pán Šimečka. Aby mal ucelenejšiu predstavu o novej geografii nielen v Moskve ale aj Kyjeve/.