o čase

V predchádzajúcom článku, ktorý bol predčasne stiahnutý z titulky sme informovali o novej – akoby mierovej pesničke ministra zahraničia Blinkena . Nápev tejto pesničky je ruský /Rusi o mieri hovoria od prvých dní ŠVO/, no Blinkenova interpretácia je typicky americká-falošná. Blinken totiž iba zopakoval, že USA pristúpia na rokovania s RF, no načrtnutie čiar výsledného tvaru nechávajú na Zelenskom. Blinken zopakoval starý americký refrén o územnej celistvosti a odhodlaní USA podporiť Ukrajinu v boji za jej obnovu. Čiže nič nové, iba humbug.

Prečo však vôbec tento humbug ? Prečo aj keď falošné ale predsa len aké-také popevky o mieri ? Odpoveď je jednoduchá. Lebo Ukrajinu a USA kvári čas. Ukrajina má do nástupu dažďov, zlovestnej rasputice asi mesiac. Dovtedy musí dosiahnuť aspoň minimum svojich cieľov. Napríklad priblížiť sa k diaľnici Doneck-Mariupol na dostrel artilérie a raketometov. Čiže dosiahnuť operačnú kontrolu tejto hlavnej spojnice Ruska na nové územia a na Krym.

USA tiež kvári čas. Bidenova administratíva má cca 3 mesiace, aby pred ostrým začiatkom prezidentskej predvolebnej kampane v USA dosiahla keď už nie víťazstvo nad Ruskom, tak aspoň jeho jasné oslabenie. Prípadná ochota Ruska začať sa zapodievať akýmisi americkými úvahami o prímerí by sa pri vhodnej mediálnej dezinterpretácii dala považovať za signál takejto ruskej slabosti. Biden by mal dobrý bod. Síce len mediálny, ale na Západe sú médiá smrteľne dôležité.

Vie to o nich aj Zelenskij, ktorý v interview pre The Economist konštatoval slabnúcu ochotu Západu udržiavať súčasnú úroveň podpory Ukrajiny /vojenskej ale hlavne finančnej/. Zelenskij ale takýmto západným lídrom pohrozil, že médiá na Západe sú na strane Ukrajiny a ak západní lídri budú konať proti vôli médií a nimi ovplyvnenej verejnosti a vydajú Ukrajinu napospas Rusku, bude to ich politický koniec. Zelenskij sa takto neváhal vyhrážať ani Trumpovi. V „dobrom“ mu odkázal, že ak by chcel reálne odskočiť od podpory Ukrajiny vo vojne s Ruskom, americká verejnosť ho zmetie.

Takéto úvahy v amerických a kyjevských kruhoch nesvedčia o víťaznej nálade. Skôr sú predzvesťou strachu z toho, čo by mohlo prísť. Čo by to mohlo byť ? – Nuž reálna strata záujmu Západu o osud Zelenského a jeho banderovskej družiny.

Už aj Zelenskij stratil nádej na rýchlu a úspešnú vojenskú protiofenzívu. Začína hovoriť o pláne „B“ – o dlhej vojne, ktorá by Rusko ekonomicky a psychologicky vyčerpala. Ktorá by bola sprevádzaná záškodníckymi útokmi dronov a teroristických buniek banderovcov, ktoré sa v húfoch utečencov do RF dostali. Ktorá by bola v plnej miere bola financovaná – ako inak- zo Západu. Zelenskij dúfa, že čarom svojej osobnosti presvedčí keď už nie politikov, tak aspoň médiá a následne aj verejnosť na Západe o užitočnosti a nevyhnutnosti takejto podpory. Prečo ? – Lebo vraj ide o Západ, o jeho bytie a nebytie. Lebo vraj keď padne Ukrajina, padne aj Západ-jeho blahobyt, jeho hodnoty, jeho spôsob žitia a myslenia. Prosto-padne všetko. Koniec….

Problémom tohto „post-ofenzívneho“ Zelenského plánu „B“ je ale RUSKO. To Rusko ktoré zo 75%-80% podporuje politiku Putina. To Rusko, ktoré v práve ukončených komunálnych voľbách umožnilo opäť zvíťaziť Putinovým kandidátom „Jednotného Ruska“ alebo jeho spojencom -komunistom a liberálnym demokratom. To Rusko, ktoré má aktuálne dvojnásobný rast HDP než EU. To Rusko, ktoré si dovoľuje grandiózny program plynofikácie ruského vidieka. to Rusko, ktoré ide skrátiť vek ruských mužov pri odchode do starobného dôchodku. To Rusko, ktoré obnovuje /už neplatnými dohodami zakázaný/ vývoj a výrobu nových zbraní ako napr. plávajúca húfnica alebo tzv. lietajúca verzia tanku T-8O.

-Mimochodom, pokiaľ ide o tzv. „lietajúci tank“. Tento tank sa vyznačuje skvelou manévrovateľnosťou v podmienkach centrálnych mestských komunikácií, schopnosťou vyvinúť rýchlosť 80 km/hod. a vystreľovať laserom navádzané alebo samonavádzacie strely ešte pred dosahom palebných prostriedkov nepriateľa. Tento ľahký a extrémne pohyblivý tank je presným protipólom ťažkých Abramsov, Challengerov a Leopardov. Je to tank ako stvorený na rýchly postup ofenzívy a následné boje vo veľkomestských aglomeráciách…

Nech je akokoľvek, Rusom sa neoblomnosťou na Surovikinovej línii frontu a hospodárskou a politickou stabilitou v tyle podarilo zmenil politický a mediálny diskurz o vojne na Ukrajine. Prestalo sa blúzniť o prielome Surovikinovej línie, o obsadení Melitopolu, Berďanska či Mariupolu či o oslobodení Krymu. Aj keď falošne ale predsa sa začali spomínať rokovania o prímerí. A menej bojachtivým politikom Západu sa začali adresovať temné hrozby mediálnych a občianskych protestov. Zelenskému a silnej antiruskej brtisko-americkej lobby, ktorá ho riadi, zostáva dnes už len práca na pláne „B“.

Nazdám sa, že ak aj tento plán zlyhá, -konečne sa dostane na pretras plán „C“. Teda skutočný plán mieru pre Rusko a Ukrajinu. Realistický plán, zohľadňujúci životné potreby oboch partnerov, rešpektujúci status quo. No najmä plán, ktorý nadviaže na historickú mierovú, obojstranne výhodnú spoluprácu dvoch východoslovanských národov.