o čase

Ruská Pravda dnes publikovala názor bývalého slovenského premiéra R.Fica podľa ktorého síce Západ vie, že boje na Ukrajine sú spojené s pôsobením neofašistických neobanderovských síl, no prechádza to mlčaním. Banderovci sú aj z pohľadu Západu možno zlí chlapci, ale sú to naši /prozápadní/ chlapci. Takže čo ? Nuž /zatiaľ/ nič…

Britské noviny The Times publikovali podobný názor svojho komentátora Jacka Clovera. Kroky kyjevských úradov /masívne odvolávanie predstaviteľov štátnej správy a zatýkanie popredných podnikateľov, posilňovanie pozície jastrabov typu Budanova na úkor holubíc typu Reznikova/ vyvolávajú u západných spojencov isté obavy. Nad krajinou sa podľa Clovera vznáša hrozba autokratizácie režimu Vladimíra Zelenského. Aká-taká ukrajinská demokracia je v stávke.

Clover pripomína, že Zelenskij už dávnejšie zakázal všetky opozičné médiá. Mnohé zasadnutia Verchovnej rady /parlamentu/ sa konajú v utajení a utajované sú aj rozhodnutia najvyšších štátnych orgánov. Spochybňuje sa účelnosť nových prezidentských volieb a pod. Západ by sa teda mal zamyslieť nad tým, akú demokraciu resp. čo vlastne na Ukrajine bráni.

Západ sa snaží odsunúť odpovede na otázky ukrajinskej demokracie na „potom“, teda na obdobie po víťazstve Ukrajiny nad Ruskom. Preto radšej monotónne opakuje, že to na Ukrajine ako-tak funguje, že postup OS UA je síce pomalý ale nepretržitý a onedlho sa na Ukrajine nastolí víťazný mier. Na dodanie optimizmu sa donekonečna opakujú správy o dobytí jedných a tých istých osád. Napríklad pri Arťomovsku /Bachmute/ alebo na zaporožskom fronte. Tu sa neustále spomína napr. osada Rabotino. Tam Rusi naozaj párkrát opustili svoje pozície, keď bolo prečíslenie ukrajinskej pechoty /potom čo si vlastnými nohami prečistila prechod v mínovom poli…/ príliš veľké. Len čo sa však Rusi z niektorých pozícií stiahli, už ich aj zasypala delostrelecká paľba a paľba z raketometov, doplnená údermi letectva /riadené bomby diaľkovo navádzané na cieľ/. Keď Rusi priestor od preniknuvších Ukrajincov vyprázdnili, vrátili sa takmer bez odporu do svojich pozícií a ďalšie dejstvo tohto krutého bojového predstavenia mohlo znovu začať.

Tento týždeň sa do ruských rúk sa dostal písomný príkaz z najvyšších miest OS UA, podľa ktorého nemajú ukrajinskí vojaci brať do zajatia príslušníkov elitných ruských jednotiek ale majú ich na mieste zastreliť. Sú to totiž kvalifikovaní bojovníci, ktorých strata Rusov najviac bolí a ktorým treba raz a navždy zamedziť, aby sa napr. po výmene zajatcov vrátili do boja. – Poviete si, takýto písomný rozkaz, -to je obyčajný podvrh, obyčajná moskovská propaganda, Dobre, môže byť. No faktom je, že kým v ruskom zajatí sú tisíce Ukrajincov pripravených na výmenu, Kyjev výmenu musí ignorovať. Prečo ? Jednoducho preto, že nemá na svojej strane na výmenu takmer žiadnych ruských zajatcov…

Bývalý Zelenského poradca Arestovič, ktorý v rámci demokracie dostal zámok na ústa a musel z Ukrajiny emigrovať do Pobaltia, nedávno dal za príklad normálneho fungovania Ukrajiny mesto Odessu. V tomto meste, kde prevláda ruská menšina ale sú tu aj iné etnicity je vraj medzi ľuďmi príkladná tolerancia a snaha o vzájomné porozumenie. Takto by vraj mohla fungovať aj ostatná Ukrajina.

-Súhlasím. Mohla by. Ibaže mohla niekedy v roku 2014. Vtedy po majdane malo dôjsť k prestavbe unitárnej Ukrajiny na federálny štát v ktorom by každá etnicita mala svoju vlastnú samosprávnu domovinu. Ak by vtedy vznikla federálna ukrajinská republika, kde by boli Rusi, Maďari, Rumuni, Rusíni jazykovo a štátoprávne rovnocenní s Ukrajincami /Haličanmi/, mohlo sa predísť fašizácii a militarizácii Ukrajiny. Mohlo sa predísť občianskej vojne a následne aj súčasnému konfliktu s ozbrojenými silami Ruskej federácie.

Teraz, – potom čo sa medzi Ukrajincami a Rusmi navŕšili státisícové barikády z mŕtvol vojakov a civilného obyvateľstva je už príliš neskoro. Nepriateľstvo medzi Rusmi a Ukrajincami /Haličanmi/ na Ukrajine je príliš veľké a nebude ho už možné trvalo riešiť v rámci akokoľvek usporiadaného jedného a jednotného štátu. Teraz už treba hľadať iné riešenia. Demokratické, vychádzajúce z vôle miestnych obyvateľov. Také, čo vyplynú z práva národov na sebaurčenie daného v Charte OSN , z referend uskutočnených pod vyváženým medzinárodným dohľadom.

Na takéto riešenie je ešte čas. Treba iba jediné: zastaviť paľbu na súčasných pozíciách a začať zdĺhavé ale pokojné a férové rokovanie o trvalom a obojstranne akceptovateľnom mierovom spolužití.