Svet sa už dnes venuje iným témam. Hajlajty médií sú už o nových senzáciách. Napriek tomu treba aspoň pár slovami uzavrieť prípad včerajšej Priogožinovej revolúcie, ktorá bola síce asi najkratšou revolúciou v dejinách Ruska /trvala necelý deň/ no zároveň bola v histórii Ruska jednou z najsledovanejších.
Od začiatku konfliktu na Ukrajine bolo jasné, že hlavným cieľom angažovania sa Západu v ňom je spôsobiť Rusku čo najväčšie materiálne a duchovné škody. Úspechom Západu mala byť totálna porážka Ruska s následným rozdelením RF na viacero samostatných štátov. Hlavným architektom takejto porážky boli Poliaci. Ich prezident Duda to formuloval tak, že Rusko je divé zviera, ktoré treba v záujme bezpečnosti sveta zlikvidovať. Realistickejší politici videli a vidia víťazstvo Západu v stiahnutí sa ruských „okupantov“ z UA, v následnom vstupe UA do NATO a EU, vyplatení vojnových reparácií a potrestaní vedenia Ruska pred medzinárodným súdom. Ešte viac realistickí politici videli a vidia víťazstvo Západu v dlhej opotrebovacej vojne, ktorá by Rusko úplne vyšťavila, zredukovala jeho ambície superveľmoci na nanajvýš regionálnu veľmoc a čo je najdôležitejšie, – iniciovala prostredníctvom masovej nespokojnosti ruského ľudu pád Putinovho režimu a jeho nahradenie režimom, ktorý by bol viac podľa vkusu USA, UK, NATO a EU.
V praxi mali a majú kroky Západu na UA – sankcie a vojenská či finančná podpora Zelenskému viesť ku ľudovému hnutiu, čo by zmietlo Putinov odbojný režim a nastolilo v Rusku poslušnejšiu formu vlády. Ťažké boje mali a majú vyvolať v Rusku nespokojnosť a ľudové povstanie. Vývoj na ukrajinskom fronte bol doteraz všetko iné, len nie čosi, čo smeruje k vojenskej porážke RF a k rastu nespokojnosti Rusov s Putinom, Rusi úspešne odolávajú vlnám ukrajinských ofenzív a na mnohých miestach postupujú ďalej vpred. Dôvera Rusov v prezidenta Putina dosahuje aj po jeden a pol roku bojov úžasných 80%. Nuž, takéto výsledky Západ netešia.
Istou šancou pre Západ však bola a je geniálna schopnosť Anglosasov /najmä Britov/ vyvolávať v tyle nepriateľa spory, podnikať atentáty, iniciovať vzbury a rozkoly. Toto sa dialo a deje bezpochyby aj v zákulisí vojny na Ukrajine. Bola iba otázkou času, kedy sa v ruskom tyle objaví nejaký „generál Vlasov“,ruský hrdina ktorý prebehne na stranu Západu. Nuž a stalo sa. Hrdina sa našiel-volá sa Prigožin.
Západ tohto dobrého ale márnomyseľného bojovníka podnecoval k vzbure už dlhšie /priznala to pre Fox News býv.dôstojníčka CIA R.Koffler, i dnešné stanovisko CIA /cit. ho NYT i WP/, ktoré vraj o Prigožinových plánoch „dávnejšie vedelo“. Priznal to i D.Medvedev výkonný podpredseda Bezpečnostnej rady RF. Detonátorom vzbury podľa CIA nebol raketový útok armády na vagnerovcov, ale osobné antipatie medzi Prigožinom a Šojguom. Podľa čečenského vodcu Kadyrova boli tu ale city vedľajšie. Prigožina rozzúrili obchodné kontrakty, ktoré armáda odmietla s vagnerovcami uzavrieť za cenu, ktorú Prigožin požadoval.
Tak či onak, Západ sa včera konečne dočkal. Vzbura, ktorá dala Západu na chvíľu nádej na dosiahnutie konečného cieľa-pád Putinovho režimu – včera vypukla. Bohužiaľ pre Západ, ako vzbura vypukla, tak aj pukla. Bohužiaľ pre Západ vzbura trvala príliš krátko a čisto formálne Západu veľa úspechu nepriniesla.
Čo získal Západ Priogožinovou vzburou ? Stručne povedané:
Na druhej strane však Západ po Priogožinovej vzbure nie je víťazom. Nepodarilo sa mu dosiahnuť hlavné ciele:
Prigožin svoj boj /ZATIAĽ/ prehral. Miesto získania prestíže bojovníka s neporiadkami získal punc vlastizradcu, ktorého Putin omilostil iba vďaka jeho minulým bojovým zásluhám. Putin vyšiel z konfrontácie s Priogožinom ako milosrdný víťaz. Prigožin odchádza ako porazený, ktorý svoj boj nedotiahol do hrdinského konca. Nevyhral a ani sa nestal martýrom. Môže svoj život dožiť v pokoji a pokore. /Samozrejme, že to Prigožin takto neurobí. Ako ho poznáme, jeho ambície iste povedú ešte aspoň k jednému návratu na bojisko. Dôležité bude, či sa jeho 25 tis. elitných fighterov podriadi generálovi Surovikinovi alebo nimi bude Prigožin z exilu ďalej manipulovať. Ak si Prigožin nedá pokoj a vráti sa na bojisko, potom tak ako v prípade Napoleona, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou bojisko so smutným názvom Waterloo…/.
Nuž a čo Západ ? Bude si musieť priznať, že sa po neúspechoch na bojisku nepodaril ani úder na Rusko od chrbta. Žiadne štiepenie ruskej armády, žiadne masové demonštrácie, žiadne masakry občianskej vojny Prigožinova akcia v RF nevyvolala. Nanajvýš sa trochu pokazil imidž Ruska v zahraničí a oslabili Putinove preferencie doma v Rusku /hoci aj to paradoxne nemusí byť pravda-naopak…/. Nedošlo ani k využitiu revolty na ukrajinskú protiofenzívu.
Západ bude musieť bude skúšať ďalej – na frontoch alebo pri organizovaní ďalších tylových intríg. Alebo že by sa stal zázrak ? Že by Západ konečne prišiel k rozumu ? A začal seriózne uvažovať o zastavení zbrojenia, o zastavení bojov a prímerí. A sadol si spolu s Ruskom ku serióznym mierovým rokovaniam ?
Bodaj by sa tento zázrak stal ! Bodaj by event. zmúdrenie Západu po Prigožinovej lekcii prišlo čo najskôr !