o čase

Noviny NYT uvažujú o tempe tzv. Veľkej ukrajinskej protiofenzívy a konštatujú, že jej tempo je veľmi pomalé, blížiace sa nule. Na príčine je vraj rozsah mínových polí, ktoré Rusi vytvorili pred prvou líniou svojej obrany. Navyše sa front momentálne nachádza v prevažne otvorenej krajine bez mestských sídiel a lesov, – takže sa pri postupe nedá napredovať nepozorovane. Technika NATO a na Západe vycvičené jednotky Ukrajincov sú ľahkým terčom ruských leteckých alebo delostreleckých odvetných úderov.

O probléme pomalého postupu veľkej ukrajinskej protiofenzívy sa vyjadril aj hlavný veliteľ ukrajinských pozemných síl gen.Sirskij v rozhovore, ktorý poskytol novinám The Guardian. Podľa Sirského je hlavnou ťažkosťou to, že ukrajinské sily nevedia Rusov nikde poriadne prekvapiť. Kdekoľvek sa o to Ukrajinci pokúsia, Rusi ich tam akoby už čakali. Ktovie, čo je vo veci, či rádioelektronická alebo vzdušná ruská rozviedka, alebo ruskí informátori v radoch ukrajinských vojakov či v radoch civilov. Ktovie.

Sirského trápi, že ak budú ukrajinské sily takto, de facto na mieste, ešte ďalej prešľapovať, môže prejsť bojová iniciatíva opäť do rúk ozbrojených síl Ruskej federácie. Napriek tomu Sirskij Rusov varuje, že to hlavné v súčasnej ukrajinskej ofenzíve iba príde. Sirskij si sľubuje veľa od britských tankov Challenger 2, ktoré ešte do bojov prakticky nezasiahli. Ukrajinci vraj majú ešte dosť rezerv, ktoré sú dobre vyzbrojené a bojaschopné. Sily teda ešte stále nejaké majú. Len aby ten ukrajinský úder smeroval tam, kde to Rusi nečakajú. Všetko závisí od schopnosti Ukrajincov konať tvorivo a v utajení.-No veď uvidíme.