o čase

„Zlé jazyky začínajú čoraz slobodnejšie hovoriť o nízkej kvalite výcviku ukrajinských vojakov. Ale zároveň aj o kvalite tých inštruktorov NATO, ktorí ich v posledných mesiacoch cvičili-vrátane inštruktorov z Francúzska.“ Toto napísala v Le Monde francúzska publicistka Elise Vincent.

Výcvikové kurzy pre bojovníkov Ukrajiny na základniach NATO trvali od 3 týždňov do 2 mesiacov. Počas tohto krátkeho obdobia museli Ukrajinci zvládnuť mínovanie, činnosť sanitárnej služby, boj v mestskom prostredí, velenie bojovej skupine a prieskum bojom za pomoci obrneného transportéra. To je množstvo tém, ktoré samé o sebe by si vyžadovali rovnako dlhé obdobie, ako mal kurz samotný.

Francúzski inštruktori, ktorých E.Vincent oslovila sa vyjadrili, že ukrajinskí vojaci – či už mobilizanti, dobrovoľníci alebo profesionáli majú slabú organizovanosť. Francúzski ale aj iní západní inštruktori považujú ukrajinských vojakov za príliš emotívnych.

„Utekali vpred ako stádo a nahlas pri tom kričali“, povedal podľa Le Monde jeden z francúzskych inštruktorov. Inštruktori mali s emocionalitou Ukrajincov problém aj na ubytovniach. Najmä ak sa vo voľnom čase príliš uvoľnili. Francúzski velitelia preto inštruktorom zakázali, aby sa na posedeniach s Ukrajincami zúčastňovali a aby s nimi nadväzovali osobné vzťahy a priateľstvá.

Aj iní, napr. americkí a britskí pozorovatelia kritizujú kvalitu prípravy vojakov Ukrajiny, najmä nedostatočné ovládanie západnej techniky. Nečudo, že sú potom /napr. podľa ISW/ straty Ukrajincov a straty bojovej techniky také vysoké. – A že sa zatiaľ tzv. Veľká ukrajinská protiofenzíva hýbe slimačím tempom.

Ruskí vojenskí korešpondenti /v minulosti veľmi kritickí voči stavu v ruskej armáde/ po dobytí Arťomovska /Bachmutu/ a dva a pol týždňovom úspešnom odrážaní ukrajinskej protiofenzívy konštatujú psychologický zlom v správaní sa a morálke ruských vojakov. Rusi si začali veriť, prestali ustupovať, dokonca odmietajú aj taktickú zmenu pozícií. Objavil sa „fenomén Stalingradu“. Ruský vojak zastal, naučil sa vydržať a je pripravený kráčať už len vpred. Ruský vojak sa po úspechu pri Arťomovsku naučil nemať strach z boja a naučil sa dôverovať svojmu veleniu. To zlepšilo organizovanosť, plánovitosť a chladnokrvnosť jeho bojovej činnosti.

Či je toto, o čom sa píše o ukrajinských a ruských vojakoch naozaj pravda, ukážu najbližšie letné mesiace. Tie dosť podstatne ovplyvnia konečný výsledok smutnej udalosti v doteraz vcelku priateľských vzťahoch medzi dvoma východoslovanskými národmi.