Bachmut už neexistuje,-zase je to Arťomovsk

20. mája 2023, trikopce, Nezaradené

Dnes na obed veliteľ Vagnerovcov Prigožin oficiálne oznámil, že jeho jednotky dobyli posledný dom, ktorý bol v rukách banderovcov a tak získali úplnú kontrolu na mestom, ktoré volali Ukrajinci Bachmut a ktoré sa teraz znovu volá Arťomovsk. Obyvateľom, čo sa tam, konečne dočkali Rusov, sa teraz rozväzujú jazyky. Rozprávajú o tom, ako ich ukrajinskí policajti väznili, ke´d u nich našli ruské noviny alebo naladené ruské médiá. Rozprávajú o tom, ako po nich ukrajinskí snajperi strieľali, keď sa zo svojich domov a pivníc pokúsili utiecť do tých častí mesta, ktoré už boli pod ruskou kontrolou.

Ruský poľný veliteľ, analytik ale aj častý kritik Kremľa Chodakovskij usudzuje, že obsadenie Arťomovska bude mať aj jeden paradoxný dôsledok. Pád Bachmutu podľa neho začal odpočítavanie začiatku veľkej ukrajinskej protiofenzívy. Ukrajinci stratili dôvod viazať veľké sily v stratenom boji o mesto a môžu ich použiť na niečo efektívnejšie. Ukrajinské velenie dostalo silný úder do tváre a jediná možnosť, ako sa z neho spamätať a získať stratenú dôveru Západu je teraz pokúsiť sa prekryť neúspech pri Bachmute úspechom /hocijakým/ v rámci toľko sľubovanej protiofenzívy. Velenie ozbrojených síl Ukrajiny už teraz, po páde Bachmutu, nemá žiaden dôvod s protiofenzívou ďalej váhať. Odpočítavanie sa teda asi naozaj začalo…

USA, V.Británia a ostatné krajiny Západu, ktoré sa stretli v Hirošime, sú znepokojené. Nie však iba zo zhoršovania vojenskej situácie na ukrajinskom fronte. Trápia ich aj iné veci. Napríklad čoraz užšia hospodárska spolupráca medzi Čínou a Ruskom. Tri príklady: 1/ spoločné budovanie zariadení na optimalizácii severnej morskej cesty; 2/ dohoda o zaradení prístavu Vladivostok do siete čínskych vnútrozemských prístavov: Číňania cez Vladivostok budú môcť bezcolne prepravovať tovar z čínskych provincií susediacich s ruským Primorskom, do iných častí Číny; tým sa dopravné trasy skrátia o vyše 1000 km; 3/ dohoda o tom, že Rusi rozšíria pestovanie sóje v Rusku a umožnia tak Číne, aby sa zbavila veľkej závislosti od USA pri importe tejto potraviny.

Rusko prehlbuje spoluprácu aj s Iránom. Reguláciou Volgy sa vytvorili podmienky na to, aby iránske obchodné lode smerovali z Iránu cez Kaspické more a Volgu bez prekládky tovaru priamo do Stredného Ruska a po prieplavoch na špeciálnych lodiach až do St.Peterburgu a Pobaltia. Táto zaujímavá vnútrozemská vodná cesta môže byť v budúcnosti šancou na prevoz tovaru aj z Pakistanu a Indie.

Diplomatické úsilie Ruska zamerané na zlepšenie vzťahov so susedmi sa odrazilo o.i. aj na obnovení leteckého spojenia medzi Moskvou a Tbilisi. Prozápadná prezidentka a jej spojenci z radov Západom financovaných mimovládok síce brešú, no ústava Gruzínska im nedáva veľa možností na to, aby aj hrýzli. Letecké spojenie na radosť rusko-gruzínskych zmiešaných rodín a na radosť biznismenov z oboch krajín zatiaľ funguje. A vytvára pozitívnejšiu klímu aj na Kaukaze.

Nuž tak, – len čo Západ vymyslí nejaké sankčné opatrenie, ktoré by malo zviazať ekonomický rozvoj Ruska a jeho zahraničnú obchodnú výmenu, -už sa aj objavujú nové spôsoby, ako na to Rusko účelne reaguje.

Zviazať Rusku ruky sa Amerike a Západu jednoducho nedarí. Skôr-neskôr sa s tým asi Západ bude musieť zmieriť a vrátiť sa z cesty vojny a sankcií k normálnej, vzájomne výhodnej mierovej spolupráci.