Chýr o tom, že Jaroslav Naď chce premenovať ulicu pomenovanú po svetoznámom symbole ruských víťazstiev nad Turkami, Poliakmi a nad Napoleonom, vojvodcovi Kutuzovovi, na niečo iné, sa dostal až do Moskvy. Naď sa vďaka svojmu nápadu stal v Rusku nachvíľu dosť populárny. Stala sa z neho komická postavička v bábkovom divadle Západu, čosi ako Gašparko či šašo v cirkuse alebo dobrý vojak Švejk.
Ruské médiá sa rehocú na tom, ako Naď urobil z ruského šľachtica -najjasnejšieho kniežaťa Goleniščeva-Kutuzova Smolenského – budovateľa komunistických tradícií a ako z jeho imperátorskej cárskej armády urobil predchodkyňu Červenej armády či dokonca súčasných ozbrojených síl Ruskej federácie. Moskovská Pravda ironizuje, že Jaroslav Naď ruského cárskeho šľachtica označil div že nie titulom SÚDRUH KUTUZOV. A na epolety cárskych kozákov našil div že nie červené hviezdy s kosákmi a kladivami.
Jaroslav Naď je dnes v Moskve jednoducho smiešnym Gašparkom, hlupáčikom bez aj tých najelementárnejších historických poznatkov, resp. „dobrým vojakom Švejkom“, ktorý bol z rakúsko-uhorskej armády. ako je známe, „superarbitrovaný pre blbosť“. Ako píše Jaroslav Hašek, ide o osobu, ktorá bola superarbitrovaná pre blbosť a „prohlášena ouředně zvláštní komisí za blba“. Podobne ako Švejk pre Rakúšanov je i Jaroslav Naď pre Rusov „OUŘEDNÍ BLB“.
Sú Slováci, ktorí sa vďaka svojej práci, svojim schopnostiam stávajú známymi nielen na Slovensku ale aj v cudzine. Takíto Slováci potom šíria po svete nielen svoje dobré meno ale aj dobré meno Slovenska. Získavajú vážnosť a úctu nielen pre seba ale aj pre nás ostatných Slovákov. Nie som si istý, či sláva, ktorú si po tieto dni v zahraničí- konkrétne v Rusku- získal aj komický Gašparko či Švejk alias Jaroslav Naď – je práve tento prípad. No možno sa mýlim. Lebo v kapitalistickom marketingu platí, že aj zlá reklama je reklama.