Dalo by sa na tom rehotať . Hehehe. Ba aj hihihi, – keby to všetko nebolo pre Slovensko také tragické. Takto je to skôr úškrn s bolesťou v srdci a smiech cez slzy. -Hehehe Hegerovo Slovensko.
Spolovice vyhorené centrum Banskej Štiavnice. Strechy kultúrnych pamiatok ľahli popolom. Heger a jeho miništranti Naď, Mikulec a Malinová sa pretŕčajú pred kamerami našich skvelých televízií. Áno, v médiách sa objavila aj istá MALINOVÁ. Kto to je ? Nuž „naša“ ministerka kultúry. Tá, čo jej v Štiavnici horí pod zadkom. Tá, o ktorej vynikajúcej práci pri záchrane kultúrnych pamiatok občania SR nič nevedia. Tá, ktorej meno nepoznajú dokonca ani provládni „profesionálne zdatní“ novinári. Ministerka, ktorej meno novinári nepoznajú ani po vyše 3 rokoch ministrovania. Bože, aké je to len pre súčasnú slovenskú kultúrnu mizériu príznačné…
Hehe Hegerov minister pôdohospodárstva, – hádajte ako sa volá /je vo verejnosti len o trochu známejší ako jeho kolegyňa Milanová/ – sa na verejnosti pretŕča plánom na stabilizáciu cien potravín. Pretŕča sa cudzím perím. Plán mu totiž vypracovali šéfikovia z obchodných reťazcov. Jednoduchšia časť slovenskej verejnosti sa vytešuje, že asi 200 druhov tovarov bude mať tri mesiace viac-menej rovnakú cenu. Informovanejšia časť verejnosti však vie, že ide v drvivej väčšine o potraviny vyrobené slovenskými výrobcami na Slovensku. Rováš za cenovú stabilitu teda nezaplatia bohaté potravinové monopoly zo Západu ale chudáčikovia slovenskí malí a strední podnikatelíkovia.
Figliarske obchodné reťazce sa navyše na svoju „nezištnú“ ponuku dlhšie pripravovali. Obchodné ceny v poslednom období vyhnali na mimoriadne vysoké úrovne – a teraz ich tam pekne krásne zastabilizujú. Aj to len na trojmesačné obdobie mimosezóny – do júna resp. júla. A aby bola karikatúra „cenovej stability“ kompletná, – výber tovarov s dočasne zmrazenými cenami neurobil vládny rezort sociálnych vecí s akcentom na tzv. dôchodcovský nákupný košík resp. na núdzový sortiment pre sociálne odkázaných. Urobili ho reťazce a dali do neho tovary s minimálnymi maržami. Urobili ho tak, aby ich „cenové dobrodenie“ čo najmenej zabolelo. Hehe Hegerovo Slovensko.
A ešte jedna perlička na záver. Slovnaft s veľkým záujmom „slovenských“ médií oznámil, že začína vyrábať petrochemické výrobky z neruskej – „azerbajdžanskej“ ropy.
Znovu iba potecha pre menej informovaných. Po prvé, ide o mimoriadne drahú ropu, ktorá podľa slov jedného z riaditeľov Slovnaftu po úplnom prechode na neruskú ropu prinúti Slovnaft drasticky zvýšiť ceny pre slovenských spotrebiteľov pohonných hmôt, mazív a pod. Po druhé, nejde o neruskú ropu v pravom slova zmysle. Sankčné pravidlá EU umožňujú miešať neruskú ropu s ruskou napr. v pomere 1:3. Odberateľ však za ruskú ropu v mixe s neruskou ropou nezaplatí nízku ruskú cenu ale cenu „neruskú“, vysokú. Po tretie, ropa z Azerbajdžanu nemusí byť až taká azerbajdžanská. Už v Azerbajdžane do nej špekulanti – miestni podnikatelia v spolupráci s ruskými kolegami pridávajú veľké kontingenty ropy z ruských kaspických nálezísk. A napokon po štvrté, z predaja drahej „azerbajdžanskej“ ropy na Slovensko budú profitovať všetci akcionári azerbajdžanských olejárskych firiem. Všetci. Teda aj ruskí akcionári, ktorí majú v azerbajdžanských firmách veľmi významné podiely. Rusi, zjednodušene povedané, budú mať objemovo menší obrat no profit im možno vôbec neklesne. – Ktože tento obchodný zázrak zaplatí ? Nuž my, – Slováci.
My: „poddaní“ Hegerovej hehe vlády.