V dvoch dnešných televíznych diskusiách sme sa z prerieknutí politikov dozvedeli, že je to s tým kšeftom s migmi-29 ešte horšie, ako sme si mysleli. Dozvedeli sme sa, že nejde o žiaden príjem, ani o žiadne hmotné plnenie za 700 miliónov eur. Slovensko nedostane zadarmo žiadne zbrane ako kompenzáciu 13 migov-29. Dostane figu borovú. Presnejšie povedané, dostane „cenný darček“.
Aký darček ? Nuž podvodnícky darček. Asi taký „darček“ ako nám ponúkajú rôzni šmejdi na chodbách hypermarketov, na trhoch, na telešopoch alebo v novinových reklamách. Iste to všetci poznáte. Kráčate po širokom koridore nákupnej galérie a tu vás oslovia dvaja vyfešákovaní mladí páni resp. mladé dámy. V jednej ruke majú balíček a druhú ruku vám ponúkajú, aby vám pogratulovali. Práve ste totiž vyhrali darček-akúsi veľmi „kvalitnú“ voňavku. Vraj vás ako výhercu určil napr. výherný automat. Poďakujete a chcete si balíček vziať – no a práve vtedy sa vykľuje šidlo z vreca: voňavku si môžete vziať iba pod jednou „malou“ podmienkou. Pod podmienkou, že zaplatíte „nepatrný“ cenový rozdiel medzi vašou „výhrou“ a údajnou „skutočnou“ hodnotou voňavky. Napríklad: vy ste „vyhrali“ 200 eur a do „skutočnej“ ceny voňavky trebárs 700 eur vám už stačí doplatiť „iba malý cenový rozdiel“ t.j. 500 eur.
Presne takýto darček ponúkajú Slovensku zatiaľ nemenovaní zbrojári zo zatiaľ nemenovaných „spriatelených krajín“ za zatiaľ nemenovaný druh výzbroje. Napr. za americké vrtulníky, za raketomety Himars alebo za britské či americké tanky. Alebo za iné vojenské podarúnky. Tie vraj budú stáť napr, 1,5 mld. eur. No a naši dobrácki priatelia z NATO nám ich zato, že sme ich najlepší priatelia dajú zadarmo. Teda skoro zadarmo. Stačí, ak im uhradíme iba malý cenový rozdiel medzi tzv. skutočnou cenou dodávky a hodnotou „darčeka“.
-Čiže napríklad 1 500 000 000 – 700 000 000 = 800 000 000 eur…
Ide samozrejme iba o príklad, nejde o reálne sumy výpočtu a možno nejde ani o reálne podmienky odovzdania „darčeka“. Možno je to všetko trochu inak. Možno má finta vojenského podarúnka od našich priateľov trochu inú podobu. Akú ? No to iba pánboh vie. Možno to nevie ani odvolaný premiér Heger. Ba možno to nevie ani samotný odvolaný minister Naď. /Starý skúsený zbrojársky lobista./ Možno sa to ani v budúcnosti nikto nikdy nedozvie.
A možno o to dnes našej /odvolanej/ vláde ide. Aby nikto nič nevedel. No a aby naši vládni politici a aby všetky televízie, rádia, noviny, portály a iné médiá mali dôvod rozširovať medzi ľuďmi dobrú správu o bájnych 700 resp. až 900 miliónoch od verných priateľov zo Západu.
Poslanec Gyímesi nazval podarúnok 700 resp. 900 mil. eur zo Západu ako „judášsky groš“. Gyímesi nemá pravdu. Nie je to taký istý špinavý honorár, aký kedysi dostal novozákonný Judáš. V našom prípade je to ešte horšie…
-My Slováci, ak si vojenský darček v hodnote 700 resp. 900 mil eur prevezmeme, nebudeme iba za nemravníkov /lebo sa podieľame na predlžovaní vojny/ ale aj za hlupákov. – Lebo sa dáme „darčekom“ oklamať a s veľkou pompou kúpime tovar, ktorý by sme inak nekúpili. Prečo nekúpili ? Napríklad aj preto nie, že ho nepotrebujeme. A napríklad aj preto, že bežná trhová cena darovaného vojenského materiálu nie je ani 1,5 mld., ani 800 mil. ale napr. iba 600 miliónov eur.
Nuž tak je to s nami Slovákmi: chudobný národ-hotové opice. A naši „najlepší priatelia“ to o nás už dávno, dávno dobre vedia. A konajú.