Dnes sa v besede RTVS Boris Kollár znovu vrátil ku svojim táraninám o tom, ako vraj Rusko po svojom víťazstve nad Ukrajinou príde na hranice Slovenska a bude sa nám vyhrážať. Kollár dnes v rtvs zase trepal o tom, ako vraj Rusko so samostatnou SR neráta, lebo vraj putinovskí propagandisti na akejsi mapke už v povojnovej Európe so SR nerátajú. A ako je vraj preto v záujme záchrany nás Slovákov a našej SR treba posielať zbrane ďalej na Ukrajinu a urobiť všetko, aby Ukrajina nad Ruskom zvíťazila.
Tieto neskutočné trepiny svedčia o veľmi veľmi veľmi nízkej úrovni vzdelania pána Borisa Kollára. Ale aj o tom, ako nebojácne používa lož vo svojej každodennej politickej práci. Najhoršie ale na celej veci je, že napriek klamstvám má Kollár stále dosť prívržencov . A že hrozí, že aj po septembrových voľbách sa do NRSR Sme rodina preškriabe.
Väčšina voličov je na Kollárove klamstvá imúnna. No stále je tu medzi nami dosť nešťastníkom, čo jeho táraninám veria, najmä ak sú podané ich „ľudovým“ jazykom. Ľutujem takýchto ľudí. Mrzí ma, že Kollárovi skočia na každý špek, – teda aj na trepiny o Rusoch na slovenskej hranici a o pláne RF zlikvidovať po vojne našu SR. Iba pre nich si preto dovolím pár slov, ktoré by mali Kollárove táraniny uviesť na pravú mieru.
Po prvé, vláda RF a jej prezident nikdy neproklamovali ako cieľ ŠVO likvidovať štátnosť Ukrajiny. Naopak, hovoria o povojnovej samostatnej, prosperujúcej Ukrajine, ktorá bude mať s RF priateľské vzťahy a obojstranne výhodnú spoluprácu. Áno, RF hovorí o´ práve ruskojazyčného obyvateľstva Krymu, Donbasu, Novoruska /Odessa, Nikolajev, Cherson, Zaporožie, Dnepropetrovsk/ a Maloruska /Charkov/ na sebaurčenie v súlade s Chartou OSN. Hovoria o tom, že ruskojazyčné obyvateľstvo musí pod dozorom OSN dostať právo, aby sa v referende rozhodlo, či chce žiť na Ukrajine alebo v Rusku. Áno, takéto právo si možno budú pýtať aj polonizovaní občania Haliče a Volyne, rumunizovaní obyvatelia Severnej Bukoviny a Rusíni a Maďari na Podkarpatskej Rusi. – Je to ich vec, musia sa sami rozhodnúť čo a ako. Ostatok Ukrajiny nikto nespochybňuje – ak chcú žiť ako občania samostatnej Ukrajiny, bude v Kijeve ďalej slobodne viať ukrajinská zástava. Žiadne ruské vojská na slovenskú hranicu nepôjdu. Zastavenie paľby, prímerie a mierová zmluva ich predbehne.
Po druhé, sledujem na ukrajinskú tému na ruských informačných kanáloch všelijaké mapy. Od reálnych analytikov i od šovinistických extrémistov: ruských i ukrajinských. Na všetkých mapách sa na rozdiel od trepín Borisa Kollára objavuje Slovensko ako samostatný štát. Na východe hraničiaci s Podkarpatskou Rusou, buď ako samostatným štátom alebo ako autonómnou oblasťou Ukrajiny alebo Ma´darska. Nikdy nie Ruska. Len na jednej mape od nebohého Žirinovského sa Slovensko nenachádza-ale len a len preto, lebo sa mapa venuje ukrajinskému teritóriu a ostatné štáty tam sú iba náznakovo alebo vôbec nie. Jednoducho preto, lebo tam kde sú, už mapa nepokračuje. Jednoducho preto, že sa Slovensko z priestorovách dôvodov na mapu už nedostalo.
Kollár svoje nezmysly vyvracia aj sám. Kollár sa bojí, že na východ od nás budú Rusi. Ako však môže byť na hranici Východného Slovenska Rusi, keď tam podľa toho istého Kollára budú Maďari ?
R.Fico sa nezmyslom o ruskej armáde pri Čiernej nad Tisou smeje aj z iného hľadiska. Západná tlač tvrdí, že ruská armáda je neschopná. Že prehráva. Že nie je schopná dobyť križovatku na okresnej ceste. – Akoby takáto neschopná armáda bola potom schopná dobyť celú Ukrajinu ?!
Celé je to nezmysel, ktorému normálny absolvent ZŠ neverí a veriť ani nemôže. Neverí tomu samozrejme, ani Boris Kollár. On tieto nezmysly produkuje iba preto, že nimi chce nakŕmiť svoj pomerne simplexný elektorát. Je to elektorát, o ktorom si veľa nenamýšľam. Ešte menej si však o ňom asi namýšľa samotný Boris Kollár. Ak by si o ňom myslel niečo viac, nemohol by ho kŕmiť absurdnými hlúposťami.
Možno sa ale mýlim. Boris Kollár možno pozná intelektuálnu úroveň svojich voličov lepšie ako ja. Možno práve preto, že ju pozná, produkuje pre ňu jednu trepinu za druhou. – Ak je to pravda, tak potom pardon. Potom pardon, milí Kollárovi voliči. Potom som vám nič nepovedal.