Obdobou fašiangových slávností sú vo Východnej Európe slávnosti zvané maslenica. Sú to sviatky veselosti, tanca, zimných hier, ľudového divadla a dobrého jedla. Gazdiné počas 7 dňovej maslenice pečú najmä bliny. Bliny sú čosi ako hrubé a veľké ruské palacinky, s bohatým obsahom masla a vajec, teda energie. Bliny sa pripravujú buď s mäsom, rybami a hríbami, alebo na sladko: napríklad s malinovým lekvárom a šlahačkovou smotankou.
Gazdiné pri príprave blín nešetria vajcami a najmä nešetria maslom. Na konci maslenice by gazdinej nemalo zostať v prírodnej chladiacej jame ani kúsok masla. A tak bliny robí dovtedy, dokedy sa jej maslo neminie. Na konci maslenice dedinčania zhotovujú figurínu so širokou tvárou – Maslenicu. Tú podobne ako u nás Morenu potom zapália a hodia do vody. Z Maslenicou odchádzajú preč z dediny aj zlé sily zimy, strádania, prírodných nešťastí či vojen.
Ľudia sa po maslenici začnú postiť. Postia sa 40 dní až do Veľkej noci. Teda do jari.
Maslenica ešte nie je sviatkom jari, v ruskej klimatickej zóne ani len predjaria. Maslenica je sviatkom nádeje. Ruský človek tu vďaka kalorickej strave získava silu prekonať posledný úsek zimy, posledný-najťažší, – úsek strádania. Maslenica dodáva Rusom nádej, energiu a odvahu boriť sa s ťažkosťami, ktoré ich ešte do jari stretnú.
Maslenica je folklórny sviatok mimoriadnej sily a symboliky. Rusov energetizuje telesne i duchovne. Nepriatelia Ruska sa maslenice v minulosti dosť obávali. Prečo ? Lebo Rusi prichádzali po maslenici do roboty ale aj do boja ako znovuzrodení.
Zdá sa, že strach z maslenice pretrváva u niektorých ľudí na Západe doposiaľ. -Nečudo, že z titulky zmizol aj prvý článok, čo sme o folklórnej maslenici napísali. Počas maslenice sa niektorí ľudkovia boja aj vlastného tieňa. Nech sa boja. My čo sa nebojíme si dáme aspoň dvoje bliny. Získame tak nádej a silu na dožitie do JARI. Tej prírodnej i tej obraznej, slovanskej, duchovnej JARI.