o čase

Včera odvysielala ta3 sériu rozhovorov s rôznymi politikmi – bývalými či ešte aktívnymi. Rozhovory boli zamerané na okolnosti vzniku súčasnej SR v 1993. Spomedzi množstva emeritných politikov či súčasných politických fanfarónov vynikol rozhovor moderátora Bielika s Dr.V.Mečiarom.

Je neuveriteľné, ako sa V.Mečiar, ktorý sa v tomto roku dožije 81 rokov udržiava v dobrej mentálnej kondícii. Nečudo, že sa ho dnešné protislovenské médiá tak boja. Nečudo, že ho buď ignorujú alebo majú nekonečnú potrebu démonizovať ho, očierňovať, dehonestovať.

V.Mečiar je na slovenské pomery geniálny geopolitik. Bravúrne analyzuje udalosti na Ukrajine: ich pravé príčiny, súčasný priebeh i možné dôsledky. Pre Rusko, Ukrajinu, pre Európu a svet – i pre Slovensko. Jasnozrivosti pohľadu V.Mečiara na súčasnú vojnu USA/NATO a Ruska sa nikto na Slovensku nevyrovná. Buď preto, že veciam nerozumie alebo preto, že sa ich bojí presne pomenovať. Obdobné konštatovania platia aj pokiaľ ide o aktuálny politický vývoj v SR a jeho perspektívy-nielen z hľadiska osudov Pellegriniho, Čaputovej či Fica, no predovšetkým z hľadiska slovenských národnoštátnych záujmov.

Vladimír Mečiar je pre nepriateľov skutočne samostatného a reálne zvrchovaného Slovenska nebezpečný predovšetkým svojou pamäťou a svojou osobnou odvahou- Je nebezpečný tým, ako za pomoci týchto svojich privátnych zbraní dokáže i dnes účinne búrať mýty a klebety, akými dnešní mocipáni tak radi plnia a deformujú slovenskú históriu.

Jedeným z takýchto mýtov je, že samostatná SR nevznikla 1.1.1993 z vôle ľudu, ale iba v dôsledku temných dohôd zákerných politikov. Konkrétne dvoch politických zloduchov: V.Klausa a V.Mečiara. Mečiar tento argument pravidelne elegantne vyvracia. Urobil tak aj včera, keď prehlásil, že sa vôľa Slovákov mať samostatný slovenský štát prejavila hneď v dvoch veľkých ľudových hlasovaniach. Po prvé voľbách v júni 1992, keď strany presadzujúce zvrchovanosť slovenského národa získali 67-77% hlasov slovenských voličov / HZDS 37%, SDĽ 15%, SNS 8% + 10% hlasov za KDH, proklamujúceho „umiernenú“ zvrchovanosť/. Strany, ktoré boli za status quo v tzv. československej federácii /ODS a ODU/ získali spolu iba 7% hlasov. Spolu s „Maďami“ /7%/ a internacionalistickou SDSS /4%/ nemala táto neštátna neslovenská orientácia ani štvrtinu hlasov slovenských občanov.

Po druhé, ako na to aj včera upozornil V.Mečiar, podpora pre čechoslovácku federáciu nebola väčšia ani vo voľbách jeden a pol roka od „rozdelenia Č-SFR“ . V atmosfére, ovplyvnenej pokusom o kováčovský puč proti V.Mečiarovi získali strany podporujúce samostatnú SR vo voľbách v roku 1994 spolu takmer 60% hlasov /HZDS 35%, SDĽ/Sp.voľba 10%, ZRS 7,5% a SNS 5,5%. Strany podporujúce čechoslovakistickú orientáciu /DS+DÚ/ získali iba 12% a strana HZPČS, ktorá ako jediná otvorene brojila za opätovné vytvorenie spoločného štátu s Čechmi /vedená -paradoxne- H.Čechovou a V.Čechom/ iba 1,O5%.

– Spolu s V.Mečiarom sa teda môžeme oprávnene spýtať -kde je tá väčšina Slovákov, čo podľa skrachovancov manželov Bútorovcov v prieskumoch verejnej mienky bola masovo pripravená hlasovať v akomsi referende v prospech života Slovákov v „bratskom“ Československu ?

Vznik SR a ukončenie života Slovákov v československom štáte odobrilo nie v jednom ale v dvoch ľudových hlasovaniach – v jednom polroka pred vznikom SR a druhom jedenapolroka po vzniku SR – až 60% Slovákov. Život v Československu podporilo pred vznikom SR 7% Slovákov a po vzniku SR 1,05% resp. 1+12% = 13% Slovákov. Maďari boli proti SR ale určite nie z lásky ku Prahe. No a ustráchané KDH sa v oboch voľbách nevedelo resp. bálo jasne vyjadriť.

Takže,-miesto jedného ľudového hlasovania podporili Slováci svoj samostatný štát v priebehu dvoch rokov hneď dvakrát. Špeciálne referendum, zužujúce zložitý, komplexný problém samostatnosti iba na otázku ste sa spoločný štát alebo nie, – by o veci nijako nerozhodlo, iba by ju domotalo a rozjatrilo. Možno až do krvava !

Veď čo je to spoločný štát ? Unitárny štát jednotného československého národa, v ktorom Slováci nie sú samostatný národ, kde sú Slováci iba regionálna etnografická kuriozita, alebo formálna federácia ako za Štrougala, alebo federácia s posilnenými národnými právomocami ako chcelo KDH, alebo federácia s národnou autonómiou pre Maďarov ako chceli Duray a ostatní Maďari, alebo Klausova ev. federácia bez národných celkov, v ktorej by boli subjektami federácie kraje: Severočeský kraj, Juhočeský kraj…Juhomoravský…Západoslovenský…kraj /čosi na spôsob federalizovaného Španielska/, ale autentická federácia, v ktorej by na Slovensku rozhodovali okrem obrany, zahraničnej a menovej politiky slovenské národné orgány, alebo konfederácia, v ktorej by boli SR a ČR spojené iba spoločnou zahraničnou, obrannou a menovou rámcovou stratégiou/ so striedaním konfederatívnych orgánov medzi Prahou a Bratislavou/ – podľa predstavy HZDS ?

Spoločný štát resp. dvojštátie je komplikovaný model rôznych národných a centrálnych kompetencií, -ktorému nekvalifikovaný volič nikdy neporozumie a o ktorom by sa v Č-SFR viedli nekonečne dlhé a vášnivé diskusie. Diskusie by vyčerpávali energiu ľudí a kazili vzťahy medzi nimi ad infinitum.

Kadejakí nevzdelaní novinári z RTVS, politológovia a negramotní či zlomyseľní pseudo-sociológovia typu Bútorovcov budú do smrti opakovať jednu a tú istú hlúposť – že vraj o vzniku SR nerozhodli ľudia ale iba akýsi samozvaní politici. RTVS bude donekonečna omielať zábery z rokovaní Mečiara a Klausa pod košatým stromom v brnianskej vile Tugendhat a klamať mladších Slovákov, že sa tam o všetkom-ako v lacnej fraške, o všetkom dohodli dvaja zlosynovia. Infantilná rozprávka pre slabomyseľných. Po prvé, ku svojbytnej štátnosti smerovali Slováci oddávna. Bol to zmysel ich dejinného vývoja. Keby nie historického vývoja, keby nie štúrovcov, keby nie Hlinkových autonomistov…. SNS či HZDS nedostanú žiaden vládny mandát ani v roku 1992 a ani v roku 1994.

Po druhé, po roku 1989 začala slovenská národnodemokratická revolúcia, boj za väčšiu zvrchovanosť a suverenitu slovenských národných orgánov. Tento a iba tento masový ľudový pohyb na námestiach a v pracovniach národohospodárov a národnoosvetovývh pracovníkov viedol k vzniku SR. Rokovania Klausa a Mečiara vo Vile Tugendhat, na rokovaniach vo FZ a federálnej vláde a inde boli už iba o technikáliách ukončenia federácie, o ničom inom.

Nepriatelia slovenskej štátnosti v médiách znova a znova ohlupujú Slovákov, že Mečiar v 1992 ako podliak Slovákov oklamal resp. že ako slaboch ustúpil želaniu Klausa /vraj skutočného iniciatora vzniku SR-hahhaha…/. A Mečiar, bez možnosti masovej mediálnej obrany sa v sporadických verejných vystúpeniach znova a znova usiluje tieto klamstvá vyvrátiť.

Mečiar znovu a znovu odkazuje na volebný program HZDS z roku 1992, v ktorom je jasne formulovaná ako jedna z možností uplatnenia slovenskej zvrchovanosti aj samostatná štátnosť. Áno je tam aj konfederácia resp. tzv, autentická federácia /de facto opät konfederácia/. O nej chcelo HZDS na základe mandátu od voličov s Čechmi rokovať. V ČR zvíťazila ODS na čele s Klausom. Klaus mal však v programe iba jednu možnosť – posilnenie unitárneho z Prahy centrálne riadeného československého /de facto českého/ štátu.

Teda žiadne národné štáty, žiadne národné parlamenty. žiadne dva rovnoprávne národy – ale iba jeden jediný národ – ako za Masaryka: jednotný národ československý. Ak by s tým Slováci nesúhlasili, potom by sa ČR a SR mali oddeliť a osamostatniť. V rokovaniach Klausa a Mečiara sa ukázalo, že jedinou možnosťou, ktorá sa vyskytovala v Mečiarových a Klausových úvahách bola štátna samostatnosť ČR a SR. A keďže na to obaja páni mali aj na toto riešenie mandát od voličov, tak ho naplnili. Technicky ho dotiahli. A vznikli dva samostatné štáty. Vznikla aj SR. Nie z vôle politikov. Z vôle národa, z vôle voličov, z vôle ľudu.

Taká bola a je historická pravda. Taká je pravda, ktorú V.Mečiar aj včera ozrejmil a vyjasnil. – Po včerajšom Mečiarovom vystúpení v ta3 skutočná historická pravda o vzniku SR sa opäť dostala do verejnosti. Nuž novinári-dezinformátori a klamári budú mať zase čo robiť, aby túto pravdu následne poprekrúcali a pošpinili.

A čo my Slováci ? Učme sa skutočnej histórii. Nedajme prepisovačom dejín šancu. Nedajme sa oklamať. Študujme.