Starý čarodejník bol veľmi šikovný. Zmyslom jeho života bolo tkať siete a loviť do nich všetko, čoho sa mu zachcelo. Na sklonku života ovládol už takmer všetko, čo si zaumienil. Vrcholným triumfom v ceste za ovládnutím sveta by bolo, keby ovládol Armádu sveta. Načo ? Nuž NATO. Lebo aj to chcel mať pod svojou kontrolou.
V múdrej knihe sa starý čarodejník dozvedel, že armádu sveta neovládne žiaden mocenský výboj, žiaden superman, žiaden hrdina, žiaden hocijako silný muž. Že na jej ovládnutie bude potrebná ženská lesť. Vládcom armády sveta sa môže stať iba čosi vzhľadné a prefíkané. Čosi ako Zlatovláska. Nebol by to starý čarodejník, keby sa po takomto zistení vzdal svojho cieľa. Nebol by to starý čarodejník, keby neprišiel na to, ako svoj cieľ aj za nových okolností dosiahnuť.
Starý čarodejník naštudoval všetky čarodejnícke lexikony, urobil, čo odporúčali. Nakoniec v sebe skoncentroval všetku mágiu, čo mu ešte zostala – a premenil sa z vráskavého starca na sošnú ZLATOVLÁSKU v najlepších rokoch. Vypol prsia, stiahol driek a nevinným ženským hláskom požiadal Radu najvyšších o mandát na velením Armáde sveta. Bol neodolateľný. A tak mu vyhoveli. V podobe Zlatovlásky mal všetko, na čo si pomyslel. Mal NA TO . A basta.
Konečne mal, čo chcel. Mal v rukách celý svet. Mal šém a mal aj golema. Mal telo zlatovlásky a mozog starého čarodejníka. Cesta života sa uzavrela. Smutné je, že nielen pre neho. Aj pre všetko okolo neho. Aj pre celý celučký guľatý modrý svet.
Happyend ? Nebude. Sme tak sprostí, že si ho nezaslúžime.