Krupa si onehdy zvolil OlaNO v nádeji, že bude na dlhý čas vládnym poslancom. Pri svojom odhade zlyhal,- perspektíva vládnutia OLaNO je dnes takmer nulová. Krupa preto prebehol na iného hostiteľa. Na SaS. Aby si u tohto hostiteľa vylepšil pozíciu, blysol sa Krupa bombastickým nezmyslom o tom, že SR vyváža do RF súčiastky zbraní. Argument ? V SR sa vyrábajú ložiská a skrutky. A ložiská či skrutky sa dajú použiť na tisíce finálnych výrobkov, o.i. aj na zbrane.
Krupa samozrejme vie, že iba demagogicky smradí. Vie, že zakázať vývoz tovaru do RF je možné iba ak je menovite uvedený na sankčnom zozname EU. Krupa vie, že tam multiúčelové elektromotorčeky, ložiská či skrutky na zozname nie sú. Krupa vie, že trepe. Ale jemu nejde o pravdu. Jemu ide o to, aby svojimi trepinami Slovensko čo najviac zasmradil.
Na Slovensku sa v takmer rovnakom čase objavil aj iný chrobáčik, s obľubou vypúšťajúci smrad do svojho okolia. Je to ďalší politický skrachovanec – kuciakiádny revolucionár pán Šeliga. Šeligovi rodáci v nedávnych komunálnych a župných voľbách vystavili pánovi Šeligovi nedostatočnú. Otrasený neúspešný Šeliga sa rozhodol vylízať si svoje rany na úkor tak nenávideného ex-ministra Kaliňáka a rovnako nenávideného GP Žilinku. Šeliga sa z médií dopočul , že v Nemecku začali súdiť /na súde prvej inštancie/ jedného z aktérov únosu vietnamského podnikateľa-kriminálnika. Šeliga v návale náhleho zmyslu pre spravodlivosť len čo začul tú správu z Nemecka už aj utekal na generálnu prokuratúru so žiadosťou o obnovu vyšetrovania údajnej účasti orgánov SR na tomto únose.
Práca chvatná, málo platná. Šeliga sa blamoval. Na prokuratúre sa dozvedel, že nič netreba obnovovať. KP mu oznámila, že vyšetrovanie nebolo prerušené a pokračuje. Takže nič, Šeliga vylomil otvorené dvere. Šeliga urobil bum a tak ako Krupa okolo seba iba riadne zasmradil.
A možno, že tak ako Krupa aj Šeliga viac ani nechcel. Iba si po osobnom neúspechu vylízať rany a tak trochu z pomsty to tu na Slovensku zasmradiť. Podarilo sa.
Teraz už len otvoriť okno a po oboch junákoch poriadne vyvetrať.
A na záver ešte jedna, už vôbec nie humorná, ale naopak veľmi vážna poznámka. Krupa nepriamo na svoj útok proti Slovensku zneužil o.i. aj výrobky jednej z mála malých ale veľmi úspešných rýdzo slovenských firiem. Táto firma takmer ručne vyrába rôzne druhy malých športových lietadiel, ultralighty a podobné letúne a komponenty do nich. Firma je súčasťou neformálneho zhluku firiem Hornej Nitry, do ktorého napr. patrí aj vývoj a nesériová výroba „lietajúceho auta“. Nielen dotknutá firma na letúne, ale aj aj ostatné firmy hornonitrianskeho inovačného „hubu“ pocítia Krupov atak na svojej povesti. Samozrejme s presahom do zahraničia, lebo dezinformácie majú v zahraničí často širší dopad ako v SR.
Ľudia ako Krupa sú prekliatím Slovenska. Majú „talent“ na búranie a ničenie, smradenie a opľúvanie všetkého čo len trochu dobrého. Na Slovensku niet azda úspešnešej veci, kolektívu či jednotlivca ktorého by sme si cez rôznych „krupov“ nedehonestovali a sami tak nezadusili. Len čo sa nájde nejaký úspešný slovenský subjekt, už sa nájde aj nejaký jeho „krupa“. A už aj pľuje, kadí, ohovára. Takže na konci dňa -aj keď by sa žiadne obvinenie nepotvrdilo, je semeno nedôvery a pochybnosti zasadené. Zaburuní čohokoľvek dobré, čo sa pod Tatrami vymyslelo a urobilo. Na konci dňa tak na otázku, čo je na Slovensku dobré a úspešné – bežný Slovák pokorne stiahne plecia a s povzdychom skonštatuje, že vlastne nič. Aj to málo, čo by inak bolo dobré, totiž nejaký iný „slovák“ riadne okakal. Sprotivil, len aby dosiahol svoj malý a pochybný „úspech“.
-Čo je to na Slovensku za pôda, že sa na nej tak darí toľkým škodcom ?